Brusel a ministerstvo práce neberú zreteľ na to, že európske štatistiky slovenský problém zveličujú. Ak zoberieme do úvahy aj vysokoškolákov, bez práce je len každý desiaty mladý človek.
BRATISLAVA. Sú mladí ľudia bez práce taký problém, aby sa na jeho riešenie presmerovalo takmer 300 miliónov eur z eurofondov? Európska komisia a naše ministerstvo práce sa zhodujú, že áno.
„Slovensko je treťou najhoršou krajinou v Únii, pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých,“ argumentuje štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Nadege Defrere z tlačového oddelenia eurokomisára pre pracovné záležitosti s tým súhlasí.
„Miera nezamestnanosti mladých na Slovensku vzrástla z 19,3 percenta v roku 2008 na 33,5 v roku 2011,“ hovorí Defrere.
Veľa vysokoškolákov
1. Miera nezamestnanosti (podiel mladých nezamestnaných na počte mladých bez zahrnutia študentov)
vek: 15 - 24
- Priemer EÚ: 21,3 %
- Slovensko: 33,2 %
2. Podiel mladých bez práce na všetkých mladých, čiže aj na študentoch
vek: 15 - 24
- Priemer EÚ: 9,1 %
- Slovensko: 10 %
3. Podiel mladých ľudí, ktorí ani neštudujú ani nepracujú (zostanú tam napríklad aj mamičky na materskej) na počte všetkých mladých
vek: 15 - 24
- Priemer EÚ: 12,9 %
- Slovensko: 13,8 %
vek: 15 - 29
- Priemer EÚ: 15,4 %
- Slovensko: 18,7 %
„Tá tretina mladých bez práce sa vzťahuje na populáciu medzi 15 a 24 rokmi. V porovnaní s necelými štrnástimi percentami za celú dospelú populáciu sa to zdá naozaj veľa. Čísla však porovnateľné nie sú. Dve tretiny mladých totiž v tom čase ešte študujú,“ vysvetľuje Gabriel Šípoš z Transparency International.
Pri výpočte miery nezamestnanosti mladých sa totiž neberú študenti do úvahy. Čísla sa tak rozpočítavajú
spravidla na ľudí bez práce s nižšou kvalifikáciou.
Ak rozrátame počty mladých nezamestnaných na všetkých, čiže aj na študentov, zistíme, že ich je bez práce desať percent, a to je zhruba priemer Únie.
„Je to príklad, ako môžu nesprávne pochopené štatistiky viesť k chybnému nastaveniu vládnych priorít. Dlhodobým problémom Slovenska je vysoká miera celkovej nezamestnanosti a špeciálne tej dlhodobej,“ vraví analytik INEKO Peter Goliaš.
Všetkým doterajším vládam vyčíta, že neurobili poriadnu analýzu príčin nezamestnanosti.
Ondruš trvá na svojom
Michal Páleník hovorí o ďalšom spôsobe výpočtu, keď mladých nezamestnaných do 29 rokov vychádza zhruba 18 percent.
Aj pri takomto prepočte je Slovensko v nezamestnanosti mladých len mierne nad priemerom Únie.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák preto hovorí, že štát by sa mal radšej pozerať na ukazovatele počítajúce aj so študentmi, nie na ten, ktorý používa Brusel a ministerstvo.
„Medzi nízko kvalifikovanými ľuďmi máte väčšinou vyššiu nezamestnanosť,“ hovorí Koršňák. Slovensko pritom podľa neho patrí medzi krajiny, kde sa na vysoké školy hlási a dostáva vyššie percento mladých.
Štátny tajomník Ondruš pripomenul, že aj bývalá vláda Ivety Radičovej mala v pláne pomôcť mladým. Trvá na tom, že nezamestnanosť mladých je centrálny problém.
Vysvetľuje, že ministerstvo nesleduje prioritne pomer nezamestnaných medzi mladými, ale pomer mladých medzi nezamestnanými.
„A to je náš kľúčový problém. Tretina nezamestnaných sú mladí ľudia do 25 rokov,“ hovorí Ondruš.
„Keby zdravotníci zistili, že až tretina z tých, ktorí umierajú na nejakú chorobu, sú malé deti – okamžite by sa na ne zamerali, hoci z celkového počtu detí by išlo len o zlomok,“ vysvetľuje, prečo sa mu zdá jeho štatistika relevantná.
Rizikom mladých je, že si nenájdu prvú prácu
Ten, kto v minulosti pracoval aspoň raz, má väčšie šance nájsť si prácu. Absolventom viac hrozí, že bez práce zostanú dlhodobo.
BRATISLAVA. Nezamestnaní mladí sú vypuklým problémom aj preto, lebo tvoria veľkú časť dlhodobo nezamestnaných, tvrdí ministerstvo práce.
„Na ich počte sa mladí podieľajú viac než jednou štvrtinou,“ vysvetľuje štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš.
Brusel vidí čísla pesimistickejšie. „Okolo 55 percent nezamestnaných mladých na Slovensku vo veku od 15
Exminister práce a poslanec Jozef Mihál (SaS) a poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) upozorňujú, že mladší sa ľahšie dostanú medzi dlhodobo nezamestnaných. Je totiž rozdiel, ak niekto nikdy nemal pracovnú skúsenosť alebo už aspoň raz pracoval, hovorí Beblavý.
Mladí by sa nemali vyčleňovať, prioritná pozornosť by sa mala venovať všetkým dlhodobo nezamestnaným, vraví šéf personálnej agentúry Trenkwalder Luboš Sirota.
Prekáža mu však, že táto vláda chce miesta mladých dotovať, lebo sa môže stať, že zamestnávatelia nimi len nahradia iných zamestnancov, hovorí. Podľa Beblavého firmy za dotácie nové miesta vytvoriť nemusia a môže to viesť k tomu, že sa takto len dostanú k dotáciám podnikatelia blízki Smeru.
(dak)
Mladí
Čo chce vláda:
1. Prvé projekty pre mladých, ktoré schválil Brusel, vyjdú na 70 miliónov eur a majú priniesť asi 14 500 miest.
2. Prácu majú nájsť mladí napríklad v doprave.
3. Pomôcť sa má aj ľuďom nad 50 rokov, ktorí by mohli pracovať napríklad pre župy.
(dak)