Za dlhším čakaním na operáciu vidia odborníci aj neochotu niektorých pacientov ísť k voľnému operatérovi.
BRATISLAVA. Čakacie lehoty na operácie sa predlžujú. Na niektoré zákroky čakajú pacienti mesiace aj roky.
Na výmenu bedrového a kolenného kĺbu sa v niektorých nemocniciach na Slovensku čaká aj tri roky. Ukázala to štúdia, ktorú zverejnil Health Policy Institute.
Zdravotným poisťovniam, najmä tej štátnej, stále rastie počet čakateľov na operáciu. Deje sa tak napriek tomu, že vlani v júli začala platiť novela vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorá ich mala skrátiť.
Podľa nej musia poisťovne klientom ponúknuť operáciu v inej nemocnici, ak sa dlho čaká v tej, ktorú si vybrali.
Kĺby a sivý zákal
- Najväčší nárast poistencov na čakacích listinách zaznamenala od septembra 2011 do marca 2012 VšZP, stúpol o viac ako 110 %.
- Na čakacej listine je približne 20 000 poistencov, najviac z nich čaká s gonartrózou artrózou kolenného kĺbu (6 210), koxatrózou artrózou bedrového kĺbu (6 160) a tiež sivým zákalom (3 016).
- Čakacie obdobie na operáciu bedrového kĺbu sa od roku 2008 predĺžilo asi o 6 týždňov, zo 441 na 481 dní.
- Na operáciu kolenného kĺbu čakajú poistenci VšZP 548 dní, poistenci Union 392 dní.
Najdlhšie, v priemere až 15 mesiacov sa podľa štúdie čaká na výmenu kolenného kĺbu.
Z pätnástich nemocníc, ktoré inštitút sledoval, sa najviac čaká vo fakultných nemocniciach v Trenčíne a Prešove. V obidvoch sa pacient dostane na operáciu až po takmer 36 mesiacoch.
Naopak, najrýchlejšie sa pacient dostane na tento typ operácie v Michalovciach, Poprade a Košiciach.
Takmer identická situácia, aj čo sa týka poradia, je pri výmene bedrového kĺbu. Na jeho výmenu sa priemerne čaká len o čosi menej ako kolenného.
Prešovská ani trenčianska nemocnica sa do uzávierky nevyjadrili. Odôvodnili to dovolenkami a krátkosťou času.
Dlho, v priemere skoro tri mesiace, čakajú pacienti aj na operáciu sivého zákalu. Najdlhšie z 22 sledovaných zariadení na ňu čakajú v topoľčianskej nemocnici. Je to až sedem a pol mesiaca.
„U nás sa operujú dva dni v týždni,“ vysvetlila dôvod čakania lekárka očného oddelenia nemocnice Beáta Kulichová. Okrem nej je na oddelení len primár, ktorý jediný robí tieto operácie.
Štátna poisťovňa vedie
Najdlhšie zo všetkých pacientov na operácie čakajú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pri kĺboch je to až vyše päťsto dní.
Táto poisťovňa podľa autora štúdie Romana Mužika od septembra minulého roku do marca tohto roku zaznamenala aj najväčší nárast čakateľov na operácie, a to až o 110 percent.
Platí to aj pri prepočte na 100-tisíc poistencov. Paradoxne štátnej poisťovni v poslednom období poistenci ubudli, súkromným pribudli.
„Po prijatí vyhlášky sa zdokonalila evidencia pacientov,“ odôvodňuje nárast čakateľov v štátnej poisťovni Mužik.
Čakacie lehoty mohol podľa neho predĺžiť aj vlaňajší koncoročný protest lekárov. Počas neho sa vo viacerých nemocniciach odkladal tento typ zákrokov.
Nárast čakateľov vysvetľuje hovorkyňa VšZP Dana Gašparíková tým, že na čakacie listiny poisťovňa nad rámec platnej legislatívy zaraďuje nielen tých, u ktorých už je indikovaná operácia, ale i tých, ktorí sú na ňu perspektívne zaradení do roku 2015.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Pacienti si radšej počkajú
Za predlžovaním čakacích lehôt na operácie môže byť podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Čižmárikovej aj fakt, že niektorí pacienti si radšej počkajú na operáciu v nimi vybratej nemocnici, ako by sa mali ísť dať operovať do inej, ktorú im ponúkne poisťovňa a kde by to bolo skôr.
Pre nemálo pacientov je podľa niektorých nemocníc dôležité nielen zariadenie, ale aj konkrétny operatér. Radšej si vraj počkajú na toho, koho si vybrali, ako by mali ísť k inému.