Monitorovanie našich nákupných zvykov má prísne pravidlá. V ich dodržiavaní však vidí Úrad na ochranu osobných údajov aj medzery.
BRATISLAVA. Keď budúca mamička začne nakupovať plienky, detské utierky či zásyp so zľavovou kartou, obchod, ktorý navštevuje, spozornie.
Zmienka o jej tehotenstve sa objaví niekde v databáze a obchod jej začne posielať avíza na zľavy na plienky či detskú výživu.
Cez vernostné karty získavajú obchodníci informácie o nákupných zvykoch, medzi nimi sú aj intímne údaje. Napríklad opakovaný nákup liekov môže znamenať chorobu, pravidelná kúpa tampónov napovie termín menštruácie.
Zbierajú viac, ako môžu?
Takéto údaje odovzdávajú spotrebitelia obchodu vo vidine zliav, ktoré im prinesú vernostné karty. Často si neuvedomia, že im zveria údaje o svojich ročných nákupných zvykoch za pár eur.
Ak nakupujú napríklad v Tescu, kde týždenne minú 50 eur a ročne 2600 eur, za rok získajú od obchodu späť cez systém Club Card 26 eur.
„Vernostné karty sú spôsobom predaja osobných údajov spotrebiteľov,“ vraví Juraj Bizoň, partner advokátskej kancelárie Bizoň & Partners.
Monitorovanie správania zákazníkov cez zľavové karty je legálne, no len keď obchody dodržiavajú pravidlá. To, že ich niekedy porušujú, zistil predvlani a aj vlani Úrad na ochranu osobných údajov.
Obchody podľa jeho zistení zákazníkom hovoria veľmi zjednodušene, čo budú s ich údajmi robiť. Niektoré obchody spracúvali viac údajov, ako im zákazníci dovolili.
Musia povedať detaily
Zbieranie informácií o nákupných zvykoch je podmienené súhlasom na spracúvanie takýchto údajov. V ňom musia obchodníci podľa Bizoňa povedať, aké údaje chcú spracúvať a na aké účely.
„Nestačí len zjednodušene povedať, že monitorujeme vaše nákupné zvyky a využívame ich na marketingové účely,“ povedal.
Okrem spresnenia, ktoré údaje o vás obchod spracúva, musí detailne informovať, čo s nimi bude robiť.
Či už ide o zasielanie reklamy, vytváranie sociálnych alebo demografických profilov zákazníkov alebo presun údajov do iných krajín. Účel spracúvania osobných údajov musí podľa Bizoňa konkretizovať.
Na zasielanie reklamy si musia obchody vyžiadať osobitný súhlas od zákazníkov. Majú ich informovať, či ich osobné údaje posunú ďalej. Ak áno, musia povedať komu.
Na vernosti zákazníkov majú spoločnosti zrejmý záujem – čím vyšší počet nákupov, tým vyšší zisk, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Anonymné zbieranie?
Obchody zhodne tvrdia, že údaje využívajú v prospech zákazníkov. Napríklad na to, aby lepšie zacielili ponuku. „Údaje používame pre internú potrebu a štatistiku predaja,“ dopĺňa Martin Katriak z COOP Jednota Slovensko.
Podnikatelia dokážu z údajov vyčítať aj to, či je obvyklým zákazníkom ich obchodu na istej ulici človek, ktorý mesačne nakúpi za pár desiatok alebo pár stoviek eur. Vďaka tomu vedia prispôsobiť marketing v predajni.
Oslovené reťazce hovoria, že zákazníkov monitorujú anonymne. Tesco vedie mená zákazníkov oddelene od údajov o ich zvykoch. „Bez spojenia týchto dvoch databáz nevieme, ktorý zákazník aké výrobky nakupuje,“ tvrdí Zuzana Lošáková z Tesca.
V COOP Jednote vie údaje dešifrovať len poverený zamestnanec. „Ochrana osobných údajov je zaručená a zabezpečená proti zneužitiu,“ dodal Katriak.
Súhlas si majú pýtať aspoň raz ročne
Okolnosti spracúvania osobných údajov sa môžu zmeniť. Preto by nemal byť ani súhlas večný.
BRATISLAVA. Aspoň raz ročne by mali obchodníci informovať zákazníkov s vernostnými kartami, aké informácie o nich zbierajú a čo s nimi robia. V liste by sa ich mali pýtať, či súhlasia s pokračovaním monitorovania ich nákupných zvykov.
Súhlas so spracovaním údajov je podľa advokáta Juraja Bizoňa vždy časovo limitovaný. Preto by o jeho obnovu mali reťazce žiadať.
Obchody sú ticho
Súhlas
Čo v ňom má byť?
aké údaje obchod spracúva, napríklad miesto, čas, druh a hodnotu nákupu,na čo ich spracúva, napríklad na priamy marketing alebo vytváranie profilov,akým firmám údaje posunie, na čo ich tieto firmy použijú,ako dlho súhlas platí, po čase by sa mal prehodnocovať.
Ako často musia obchody zákazníkov o súhlas žiadať, zákon neurčuje.
Právnička Zuzana Hečko však na blogu tento mesiac upozornila na stanovisko pracovnej skupiny Európskej komisie, podľa ktorého by spracovávatelia osobných údajov mali súhlas prehodnocovať raz za rok.
Takáto periodicita neplatí vo všeobecnosti. Pracovná skupina v Bruseli píše, že obdobie závisí od okolností a kontextu konkrétneho prípadu spracúvania osobných údajov.
Obchodné reťazce na otázku, či si aspoň raz ročne žiadajú od zákazníkov opätovný súhlas na spracúvanie údajov, konkrétne neodpovedali. Postupujeme podľa zákona, reagovali zhodne.
Jasno nemá ani úrad
Vysvetlením môže byť prístup Úradu na ochranu osobných údajov. Tvrdí, že obchod nový súhlas nepotrebuje.
Vernostné systémy sú podľa úradu súčasťou kúpnych zmlúv, ktoré s obchodmi uzatvárajú spotrebitelia nákupom. Aj kúpa obyčajného chleba je totiž ústnym kontraktom.
Bizoň takýto pohľad odmieta. „Azda tým nechcú povedať, že na to, aby som si kúpil minerálku, potrebuje odo mňa obchod telefónne číslo alebo dátum narodenia,“ vraví prekvapene advokát.
Keby aj bol názor úradu správny, podľa Bizoňa pri zmluvách možno bez súhlasu spracúvať len minimálne množstvo osobných údajov.
„A nimi určite nie sú údaje, kedy, kde a aký tovar nakupujem, ktoré obchody získavajú používaním vernostných kariet,“ vraví Bizoň.
Na monitorovanie nákupných zvykov je podľa neho určite nutný súhlas spotrebiteľa. „Inak môže ísť o nelegálne spracúvanie osobných údajov.“
Tesco posiela údaje aj do Veľkej Británie
Podmienky vernostných programov majú stovky slov. S čím všetkým súhlasia ich členovia?
1. Tesco Club Card
Za tri roky získal vernostný systém reťazca Tesco 1,3 milióna členov. Zásady ochrany osobných údajov majú vyše 660 slov, sú napísané prehľadne v bodoch.
Tesco cez ne od členov získava súhlas na monitorovanie ich nákupných zvyklostí, ktorý nie je časovo ohraničený. Obchodný reťazec neodpovedal na otázku, či raz ročne žiada od členov klubu opätovný súhlas so spracúvaním údajov.
Členovia Club Card súhlasili s poskytnutím svojich údajov ďalším šiestim spoločnostiam, napríklad reklamným a marketingovým firmám, ale aj tlačiarni vo Veľkej Británii.
Monitorovanie zákazníkov v tomto klube má byť anonymné, systém prešiel aj kontrolou Úradu na ochranu osobných údajov. Mená zákazníkov vedie reťazec oddelene od informácií o ich nákupných zvyklostiach. Tieto dve databázy sa spájajú len pri vyúčtovaní bodov a zasielaní zľavových poukážok.
2. Jednota Klasik
Za osem rokov získal vernostný systém spotrebného družstva COOP Jednota Slovensko 870-tisíc členov. Jeho pravidlá sú spracované prehľadne v bodoch.
Spoločnosť v nich veľmi konkrétne opisuje, komu a na čo údaje poskytne. Napríklad marketingovej firme ich poskytne len na zaslanie vernostnej karty, maďarskej tlačiarni len na vyrobenie karty.
Súhlas so spracúvaním údajov je ohraničený platnosťou karty. Spoločnosť na otázku, či aspoň raz ročne žiada od zákazníkov súhlas, konkrétne neodpovedala.
Údaje o nákupných zvykoch vyhodnocuje spotrebné družstvo anonymne, zákazník v celom systéme vystupuje len ako čiarový kód. Ten vie dešifrovať a priradiť ku konkrétnemu človeku len poverený pracovník. Spoločnosť tvrdí, že systém je zabezpečený proti zneužitiu.
3. dm Active Beauty
Za tri roky získalo kartu siete drogérií dm Drogerie Markt asi 580-tisíc ľudí. Podmienky vernostného programu majú vyše 670 slov, spoločnosť v nich veľmi presne opisuje, aké údaje o zákazníkoch monitoruje.
Okrem miesta a času nákupu ide o druh a hodnotu tovaru či spôsob jeho platby. Údaje podľa podmienok môže posunúť rakúskej tlačiarni, no sieť drogérií dodáva, že len na výrobu vernostnej karty.
Súhlas so spracúvaním osobných údajov je ohraničený dĺžkou členstva vo vernostnom systéme.
Psychológ: Ľudia u nás sú dôverčiví
Zľavu berú spotrebitelia ako priateľské gesto, negatívne dôsledky nevnímajú, vraví odborník.
BRATISLAVA. Príliš veľká dôvera je dôvod, prečo u nás nie sú spotrebitelia voči vernostným programom obchodníkov opatrnejší. Tvrdí to psychológ Karol Kleinmann.
„Zľavu od reťazcov berie väčšina ľudí ako priateľské gesto. Neuvedomujú si možné riziká,“ vraví Kleinmann.
Ľudia sú podľa neho slabo informovaní o negatívnych dôsledkoch poskytovania osobných údajov.
„Napríklad v Spojených štátoch vás identifikujú na základe jediného údaju. Ľudia si tam preto viac uvedomujú, že majú svoje dáta chrániť, pretože vedia, že sa im môže niekto nabúrať do sociálneho poistenia a podobne,“ vysvetľuje psychológ.
Spotrebiteľom na Slovensku podľa Kleinmanna chýbajú negatívne príklady, z ktorých by sa vedeli poučiť. „Ochrana osobných údajov bude aj u nás témou, no najprv sa musia prevaliť aféry. Potom si ľudia začnú uvedomovať aj riziká,“ uzavrel.
