. Na tisíc obyvateľov máme viac lekárov aj lôžok, ako je priemer OECD, sestry nám však chýbajú. Oproti krajinám V4 dalo Slovensko v roku 2010 na zdravotníctvo najväčší podiel HDP, tvrdí to štúdia OECD.
BRATISLAVA. Slovensko má veľa lekárov, príliš veľa lôžok na akútnu starostlivosť v nemocniciach a vysoké výdavky na lieky. Vyplýva to z porovnania ukazovateľov v našom zdravotníctve s inými krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Údaje sú za rok 2010, novšie zatiaľ nie sú.
Ak mali v štátoch OECD v priemere 3,1 lekára na tisíc obyvateľov, u nás to bolo 3,3 lekára. Bývalý šéf Slovenskej komory lekárov a poradca premiéra pre zdravotníctvo Milan Dragula si však nemyslí, že je u nás lekárov nadbytok. „Na Slovensku lekári chýbajú,“ hovorí. Pár tisícok lekárov by sme ešte podľa neho potrebovali.
„Nadpriemerne vysoké ukazovatele, ako je spotreba liekov, počet akútnych lôžok či počet lekárov sú dlhodobé problémy, ktoré poukazujú na neefektívnosť v slovenskom zdravotníctve,“ vraví analytik INEKO Peter Goliaš.
Lôžka redukujú neradi
Pri počte akútnych lôžok v nemocniciach bol rozdiel ešte výraznejší. Kým v krajinách OECD bolo v priemere 3,4 lôžok na tisíc obyvateľov, na Slovensku ich bolo 4,7.
Za vyšší počet lôžok môže predimenzovanie kapacít zdravotníctva ešte z čias socializmu, tvrdí Goliaš „Je to však aj dôsledok viacnásobného odmietnutia racionalizácie siete poskytovateľov z politických dôvodov,“ dodal. Ich znižovanie totiž patrí k nepopulárnym opatreniam.
Počet lôžok naposledy znižovala Všeobecná zdravotná poisťovňa počas Radičovej vlády. Zaniklo vtedy zhruba 3300 lôžok a 150 oddelení.
V apríli pripustil ich rušenie aj prezident Ivan Gašparovič. „Do budúcnosti bude potrebné riešiť hustotu zdravotníckych zariadení a lôžok,“ dodal. Dnes je u nás vyše 140 zdravotníckych zariadení.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) sa k otázke rušenia lôžok stavia opatrne. Hovorí, že treba odstrániť duplicity. O tom, či niektoré nemocnice a oddelenia skončia, nehovorí.
Sestier máme málo
Kým lekárov má Slovensko oproti priemeru OECD viac, sestier je málo. Na tisíc obyvateľov u nás pripadlo šesť sestier, priemer OECD je 8,7. „Nadpriemerný počet lekárov a podpriemerný počet sestier môže poukazovať na to, že mnohé činnosti, ktoré v zahraničí robia sestry, u nás robia lekári,“ hovorí Goliaš.
Šéfka Slovenskej komory sestier Mária Lévyová za tým vidí najmä preťaženie sestier a nízke platy. Tie chcela komora riešiť zákonom o minimálnych mzdách, ktorý mal platiť od apríla. Ústavný súd však jeho platnosť pozastavil.
Ak sa nič nezmení, situácia sa bude podľa Lévyovej zhoršovať. Záujem o štúdium sestier podľa nej klesá a mnohé sestry idú pracovať do zahraničia, kde zarobia viac.
Veľa platíme za lieky
Slovensko vyčnieva v štatistikách OECD aj pri platbách za lieky. V roku 2010 totiž na ne išla viac ako štvrtina výdavkov na zdravotníctvo. Ceny liekov sú pritom u nás druhé najnižšie v únii.
Na popredných priečkach sme boli aj pri priamych platbách u lekárov, za lieky či v nemocnici. Takmer štvrtinu zo všetkých peňazí na zdravotníctvo zaplatia priamo pacienti. Viac platia ľudia len v Kórei a Portugalsku.
Nelichotivé štatistiky si všimol aj rezort zdravotníctva. „Vychádzajúc z porovnaní OECD dosahuje slovenské zdravotníctvo v súčasnosti neuspokojivé výsledky,“ píše sa v materiáli, o ktorom má v stredu rokovať vláda.
Rozdiely sa prehlbujú
Celková a odvrátiteľná úmrtnosť u nás patrí medzi najvyššie v únii aj v OECD, upozorňuje ministerstvo. Týka sa najmä kardiovaskulárnych chorôb a onkológie.
„Znepokojujúcejšie je, že rozdiely vo výsledkoch nášho zdravotníctva oproti porovnateľným krajinám narastajú,“ píše rezort. Príčinou môžu byť duplicity, ktoré môžu viesť k vyšším nákladom.
„Nepriamymi príčinami môžu byť vysoké zisky na nedokonalom poistnom trhu, ktoré odčerpávajú časť prostriedkov,“ tvrdí ministerstvo.
Jedným z riešení by tak mohlo podľa rezortu byť vytvorenie jednej poisťovne, o ktorom vláda uvažuje. Goliaš tvrdí, že to nebude dobré riešenie, lebo štát neriadi svoje firmy efektívne.
Kliknite na obrázok pre zväčšenie