Ministerstvo práce predstavilo partnerom návrh novely Zákonníka práce. Rokovať o ňom by mali odborári, zamestnávatelia a ministerstvo budúci týždeň.
BRATISLAVA. Presná predstava Smeru o tom, ako by mali vyzerať zmeny v Zákonníku práce, je už známa. Pracovný text novely zákona ukázalo ministerstvo práce odborárom a zamestnávateľom.
Kľúčový predvolebný sľub – drahšie prepúšťanie, respektíve viac peňazí pri odchode z práce – Smer dodržal.
Návrh ministra práce Jána Richtera nevracia zákon späť do čias Viery Tomanovej, keď mal každý zamestnanec nárok na dvojmesačné odstupné a výpovednú lehotu zároveň.
Teraz dostanú takú istotu len zamestnanci, ktorí pracujú vo firme dlhšie ako päť rokov.
Miernejší je Smer pri dohodách. Nechce ich už plošne rušiť, stačí mu, že po novom budú nielen zdanené, ale zaplatia sa z nich aj odvody.
Cieľom je dať firmám možnosť pružne ich využívať, no má sa zároveň zabrániť, aby sa používali ako forma príjmu nezaťažená odvodmi.
„Zrušenie dohôd by malo zlý dosah na zamestnanosť. Bol by to výrazný krok naspäť,“ povedala riaditeľka Profesia.sk Ivana Molnárová.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
V návrhu konsolidačného balíčka sa hovorilo aj o zrušení možnosti pracovať na dohodu. Ostať mala len pre študentov do 26 rokov, aj tí z nej mali zaplatiť odvody. Zaniknúť úplne mali dohody o vykonaní práce aj dohody o pracovnej činnosti.
Dnes platia dohodári po odpočítaní nezdaniteľnej časti len 19percentnú daň. Po novom mali okrem dane z príjmov platiť aj zdravotné a dôchodkové poistenie.
Zmeny v dohodách však v návrhu ministerstva práce nie sú. Minister Ján Richter ich chce meniť cez zákon o sociálnom poistení, rozhodnúť o nich má vláda dnes. Podľa návrhu by sa mali obmedziť dohody o brigádnickej činnosti.
Odborári boli za zrušenie dohôd. Ak by ostali, ale ľudia by z nich platili odvody, chcú, aby mali aj zamestnanecké výhody. „Napríklad stravné lístky či dovolenku,“ povedal Emil Machyna z OZ KOVO.
Nezrušenie práce na dohodu by privítala aj výkonná riaditeľka Profesia.sk Ivana Molnárová. „Zrušenie dohôd by malo zlý dosah na zamestnanosť. Bol by to výrazný krok naspäť, ktorý by mohol zhoršiť zamestnávateľskú atraktivitu Slovenska,“ povedala.
Minister práce chce presadiť opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Dnes, keď dostane zamestnanec výpoveď, má sa rozhodnúť, či chce výpovednú lehotu, odstupné, alebo ich kombináciu. Výška závisí od odpracovaných rokov.
Minister Richter navrhuje, aby mali právo na odstupné aj na výpovednú lehotu. Ak zamestnanec vo firme pracuje najmenej rok a menej ako päť rokov, má mať nárok na jeden mesačný plat. Ak pracoval viac ako päť, ale menej ako desať, mal by získať dva platy a dva mesiace. A ak robil vo firme viac ako desať rokov, mal by získať trojnásobok platu a tri mesiace výpovednej lehoty.
Za čias ministrovania Viery Tomanovej bola minimálna výpovedná lehota dva mesiace. K tomu vyhodenému zamestnancovi patrilo aj dvojmesačné odstupné.
Firmy s tým nesúhlasia. Zmena im totiž dvojnásobne predraží prepúšťanie zamestnancov. „Istoty zákonník prináša len pre zamestnancov, a to v najmä pre zavedenie súbehu výpovede a odstupného,“ povedala výkonná riaditeľka pracovného portálu Profesia.sk Ivana Molnárová. Návrh novely Zákonníka práce, ktorý má SME k dispozícii, je však podľa nej miernejší, ako boli pôvodné vyjadrenia ministra.
Odbory zavedenie súbehu podporujú. „Je lepší takto definovaný súbeh ako žiadny,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Ministerstvo chce, aby ľudia pracovali na určitý čas menej ako teraz. Dnes môže firma so zamestnancom uzavrieť pracovný pomer na určitý čas najviac trikrát za sebou. Pracovný pomer však nemôže trvať dlhšie ako tri roky.
Návrh hovorí o tom, že na určitý čas sa bude môcť pracovať len dva roky. Uzavrieť takýto pracovný vzťah bude môcť firma so zamestnancom len dvakrát za sebou. Vracia sa tak k zneniu, ktoré platilo za exministerky Viery Tomanovej zo Smeru za prvej Ficovej vlády. Zamestnávatelia to vnímajú ako veľkú prekážku. Naopak, odborári si od toho sľubujú väčšiu istotu pre zamestnancov.
Richter chce znížiť aj počet hodín nadčasov, ktoré môže firma zamestnancovi nakázať. Dnes ide o 150 hodín ročne, minister práce chce, aby to bolo 100 hodín.
Dnes sa môže v kolektívnej zmluve zamestnanec s firmou dohodnúť, že sa skúšobná lehota predĺži o tri mesiace. Zamestnanci ju tak môžu mať najviac 6 mesiacov, ľudia na vedúcich pozíciách až 9 mesiacov. Richter chce túto možnosť zrušiť.
Návrh ministerstva práce počíta s tým, že by sa nočná práca predĺžila o hodinu. Dnes je od 22. do 5. hodiny. Mohla by sa predĺžiť až do 6. hodiny.
Za nočnú prácu dostávajú zamestnanci viac peňazí. Za hodinu im musí firma zaplatiť minimálne pätinu minimálnej mzdy.
Šéf odborov vo Volkswagene Zoroslav Smolinský návrh víta. „Vracia sa to do pôvodnej podoby,“ povedal. Ľuďom to tak môže uľahčiť napríklad dopravu, tvrdí. Iný názor má Rastislav Machunka, šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Problémy môžu podľa neho nastať napríklad u ľudí, ktorí chodia do práce na piatu, napríklad niektorí ľudia v poľnohospodárstve.
Ministerstvo navrhuje, aby bolo zavedenie flexikonta odsúhlasené aj zástupcami zamestnancov. Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták hovorí, že by sa flexikonto nemalo upravovať a sťažovať sa jeho zavedenie.
Flexikonto má pomôcť prekonať obdobie s menším počtom zákaziek bez toho, aby firma musela prepúšťať. V čase, keď je viac práce, zamestnanci pracujú viac, pri výpadku výroby menej hodín.
Pôvodne išlo o dočasné opatrenie, ktoré malo zabrániť prepúšťaniu pri výpadkoch zákaziek v čase krízy. Bývalému ministrovi práce Jozefovi Mihálovi (SaS) sa podarilo v novele Zákonníka práce presadiť, aby to bol trvalý nástroj.
Návrh novely hovorí aj o posilnení odborov, ktoré posledná Mihálova novela oslabila. Predstavitelia odborov by tak podľa návrhu za výkon funkcie opäť získali pracovné voľno s náhradou mzdy.
Posilnenie odborov je podľa šéfa personálnej agentúry Trenkwalder Ľuboša Sirotu aj jediný dôvod novelizácie Zákonníka práce. „Oslabí sa kolektívne vyjednávane a odbory v podnikoch dostanú moc bez ohľadu na to, koľko zamestnancov v skutočnosti zastupujú a ako sú reálne efektívne,“ povedal.
Novela určuje, že ak firma do 30. júna neurčí čerpanie dovolenky, zamestnanec si ju určí sám. Musí to však dva týždne dopredu ohlásiť.
„Nejde o výraznú zmenu,“ povedal Sirota z Trenkwalderu.
Väčšina zamestnávateľov sa podľa neho už dnes dokáže so zamestnancom na čerpaní dovolenky dohodnúť a iba minimum zamestnancov si nemôže vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Zmena by tak podľa neho nemala skomplikovať zabezpečenie prevádzky.
Mala by sa zrušiť možnosť, aby sa v kolektívnej zmluve dohodli podmienky, ktoré by boli pre zamestnanca nevýhodnejšie ako Zákonník práce.
Nebude sa tak dať napríklad predĺžiť skúšobná lehota či skrátiť výpovedná lehota.
Spor medzi zamestnávateľmi, odbormi a vládou je aj v tom, kedy by mali začať zmeny platiť.
Ministerstvo práce navrhuje, aby to bolo od januára 2013. Súhlasia s tým aj odborári.
Firmy žiadajú, aby zmeny začali platiť až od roku 2014. „Zásadne s tým nesúhlasíme,“ hodnotí oddialenie platnosti Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO.
„Termín účinnosti bude predmetom rokovania odborárov a zamestnávateľov s ministerstvom,“ povedal Michal Jurči z tlačového odboru ministerstva.
Konkrétnejšie sa k návrhu novely Zákonníka práce nevyjadril.