BRATISLAVA. Časté striedanie ľudí v prenajatých bytoch nemusí byť ostatným len nepríjemné. Môže ich to stáť peniaze.
A to v prípade, že sa niektoré služby v dome rozpočítavajú na osoby. Tento spôsob je najčastejšie použitý pri rozpočítavaní nákladov na osvetlenie i upratovanie spoločných priestorov a používanie výťahu.
„Rozpočítavanie týchto služieb schvaľujú vlastníci, neurčuje ho zákon,“ hovorí Ľubomíra Čapkovičová zo Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Povinnosť nahlasovať bývajúcich je zakotvená v Zmluve o spoločenstve alebo v Zmluve o výkone správy.
Najčastejšie prenájmy
Často sa stáva, že počet osôb nahlásený nie je – z nedbanlivosti alebo zámerne. „Z toho potom vznikajú nedorozumenia, podozrievania, poškodzovanie ostatných vlastníkov. Nie je jedno, či v byte býva jeden alebo šesť osôb, ak sa niektorá služba rozpočítava na osoby,“ vraví Čapkovičová. Najčastejšie sa to týka bytov, ktoré sú prenajímané.
Niečo vyrieši technika
Jednou z možností, ako zistiť skutočné počty ľudí v bytoch, je kontrola pohybu osôb. Dá sa to vtedy, ak je napríklad vstup do bytovky opatrený čipovým zariadením, ktoré je napojené na počítač a ten registruje každý vstup a výstup s použitím konkrétneho čipu. Niekedy je na čip aj výťah.
V bratislavských bytovkách to vlastníci často využívajú, vraví Marcela Beňušková z firmy Rys. V závislosti od komplexnosti systému inštalácia vychádza od 600 do 1300 eur na jeden vchod.
Odhaľovanie čiernych nájomníkov je založené na štatistike záznamov. Ak sa niektorý z kľúčov nadmerne používa (v byte je prihlásená jedna osoba, no počet vstupov a výstupov dlhodobo zďaleka prekračuje priemer v dome), dá sa predpokladať, že kľúč s čipom používa viacero ľudí. Vlastníci potom musia dosledovať, či je to skutočne tak. To býva ťažké.
„Záležitosť nie je jednoznačne zákonom stanovená, je náročné dokazovať niekomu, že uňho v byte býva jeden alebo traja ľudia“, vraví Čapkovičová. Treba svedkov, čo ľudia obvykle pre vlastný pokoj odmietnu.