BRATISLAVA. Slovensko a Česko sú jediné európske krajiny, kde núdzové ropné zásoby spravuje štát a nie súkromný sektor.
Ekonómovia Michal Horváth a Ľudovít Ódor vo svojej štúdii odhadli, že ak by sa to zmenilo, štát by mohol už na budúci rok ušetriť 63 miliónov eur.
To je asi toľko, koľko by chcel Smer získať vyšším zdanením ľudí s príjmom nad 33-tisíc eur ročne.
Slovensko dnes musí držať taký objem ropných zásob, aby v prípade potreby dokázalo vykryť spotrebu na tri mesiace. Približne polovica z nich je v nádržiach, ktoré patria rafinérii Slovnaft.
Zásoby dnes platia aj motoristi
Štát dnes nie je na správe núdzových zásob ropy stratový. Náklady kryje z poplatku, ktorý platia motoristi v každom litri benzínu či nafty, ktoré natankujú.
Pri natankovaní 40-litrovej nádrže zaplatia motoristi štátu 64 centov. Poplatok zaviedla vláda Ivety Radičovej od roku 2011 v rámci ozdravného balíčka za 1,7 miliardy eur.
Prepočet ekonómov vychádza z toho, že náklady na držanie núdzových zásob ropy porastú. V Bruseli sa totiž hovorí o tom, že krajiny budú musieť mať zásoby na dlhšie obdobie – na štyri mesiace.
Do rezervy sa nebude rátať ropa, ktorá je napríklad na dne nádrže a technicky je problém ju čerpať. Len do začiatku budúceho roka si Správa štátnych hmotných rezerv musí kúpiť ďalších 80tisíc ton ropy. Dnes spravuje asi 570tisíc ton ropy a ropných výrobkov.
Nákupy vyjdú štát asi na 43,2 milióna eur. Ďalšie náklady súvisiace s každou tonou predstavujú ročne 13,3 eura. „Keďže na Slovensku neexistuje štátna rafinéria, nemyslím si, že je rozumné, aby štát riešil zásoby ropy. Aj keď sú strategickou záležitosťou,“ povedal Tomáš Novotný z portálu Natankuj.sk.
Otázne je, ako by sa správa ropných zásob preniesla na súkromnú sféru.
Spôsobov, ako to urobiť, je viacero. Povinnosť držať núdzové zásoby ropy by sa na súkromnú sféru presúvala napríklad postupne a každý rok by rástla o desať dní. V deviatom roku by tak firmy držali zásoby ropy na 90 dní. Alebo by vznikla agentúra, v ktorej by mal podiel štát aj čerpačky.
„Odborná diskusia môže byť prostriedkom na ďalšie zefektívnenie financií, ktoré už v súčasnosti motoristi platia za núdzové zásoby,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Smer nechce súkromného správcu ropy
Exministrovi hospodárstva za Smer Ľubomírovi Jahnátkovi sa výraznejší vstup súkromníka do ropných rezerv na Slovensku nepozdáva. Upozorňuje, že štát mu bude musieť platiť, aby sa namiesto neho staral o ropné zásoby.
Súkromník by tak prebral kontrolu nad cenami, ktoré by štátu za ropu účtoval. „Nepoznám prípad, keď zodpovednosť štátu prešla na Slovensku do súkromných rúk a bola lacnejšia,“ povedal Jahnátek.
Analytik webového portálu energia.sk Michal Hudec naopak tvrdí, že súkromník býva efektívnejší ako štát a zrejme to mali autori štúdie na mysli, keď hovorili o plátaní deficitu. „Možno tu by mohla nastať úspora,“ hovorí Hudec.
Súhlasí však s Jahnátkom, že súkromník si bude chcieť nechať náklady preplatiť. Ak ich nedostane, premietne ich napríklad do cien, hovorí Novotný z Natankuj.sk.
Ropné rezervy by tak ľudia pocítili s najväčšou pravdepodobnosťou cez vyššie ceny benzínu a nafty.