O znížení obsahu cukru sa nedozviete

Návrh Bruselu, ktorý mal výrobcov motivovať na znižovanie cukru a soli, nenašiel pochopenie.

BRATISLAVA. Potravinárske firmy nebudú môcť špeciálne označovať svoje výrobky, ak v nich pozmenili receptúru úpravou obsahu živín. Túto možnosť im stopli poslanci Európskeho parlamentu.

Dnes môžu firmy na obale používať označenie „so zníženým obsahom cukru (soli)“. Platí to len v prípade, ak podiel cukru znížia nárazovo o 30 percent, podiel soli o 25 percent a obsah mikroživín o desať percent.

Kúpte si! Menej cukru

Európska komisia prišla s doplňujúcim návrhom, ktorý im mal umožniť uvádzať aj postupné zmeny. Počítal s tým, že by mohli použiť na obale formulku: „Teraz obsahuje o x percent menej cukru (soli)“. Poslanci však tento návrh zmietli zo stola.

„Ak výrobca zníži obsah cukru o menej ako 30 percent, nemôže to dnes so spotrebiteľom odkomunikovať ani uviesť na obale,“ tvrdí šéfka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

Ak by potravinárske firmy znížili obsah živín naraz o 30 percent, výrobky by podľa Halgašovej stratili pôvodné špecifiká, čo by odlákalo spotrebiteľov. „Cieľom návrhu preto bolo postupné znižovanie živín, ktoré by sa na obale uvádzalo jeden rok a spotrebitelia by si na zmenu chute zvykli,“ dodala Halgašová.

Je to finta výrobcov?

Potravinárske firmy tvrdia, že odmietnutie návrhu je na úrok spotrebiteľa. „Mohol sa rozšíriť záber spotrebiteľskej komunikácie a osvety o výživových inováciách,“ hovorí Martin Walter z Nestlé. Firmy by to podľa neho viac motivovalo vyrábať zdravšie potraviny s ohľadom na záujem spotrebiteľov o zdravý životný štýl. 

S kritikou rozhodnutia Európskeho parlamentu nesúhlasí europoslanec Miroslav Mikolášik, ktorý pôsobí vo výbore na ochranu spotrebiteľa: „Je to skôr finta výrobcov. Spotrebiteľ je zavádzaný, pretože sa v skutočnosti nedozvie, o koľko boli živiny vo výrobku upravené.“

Na obale totiž nie je uvedený obsah cukru ani soli. Spotrebiteľ si síce prečíta, že obsah cukru klesol o 20 percent, ale nevie koľko cukru bolo vo výrobku pred zmenou jeho receptúry.

Ak pritom dve firmy v obchodoch ponúkajú rovnaký druh čokolády, neznamená to, že v nich použijú aj rovnaké obsah živín. „Napríklad 20­-percentné zníženie cukru vo výrobku jednej firmy, môže byť iné ako v druhej,“ dodal Mikolášik s tým, že môže ísť o marketingový trik.

Vyspelosť spotrebiteľa

Kým firmy sa snažia získať konkurenčnú výhodu cez výživové hodnoty a ich následnú prezentáciu, podľa analytika obchodu Ľubomíra Drahovského to spotrebiteľa na Slovensku až tak netrápi.

„Vyspelosť našich spotrebiteľov, ktorí detailne skúmajú zloženie potravín, je pomerne nízka. Ak si to prečíta každý piaty, trúfam si povedať, že je to veľa,“ tvrdí.

Našich spotrebiteľov presvedčí skôr ako zdravá výživa cena výrobku. Z vizuálneho hľadiska potom aj štýlový obal. „V každom prípade trend zdravej výživy naberá na popularite a marketing v tejto oblasti silnie. Tieto potraviny sú však stále drahé oproti bežným potravinám,“ dodal.