Každý tretí mladý je u nás bez práce

V štátoch Európskej únie je nezamestnaný v priemere každý piaty mladý človek, u nás skoro každý tretí.

BRUSEL, BRATISLAVA. Ešte nedovŕšili 25 rokov, ale ukončili školu a majú hlavu plnú plánov do budúcnosti. Napriek tomu si nedokážu nájsť prácu. Firmy ich nechcú zamestnať, pretože im chýba prax a pracovné návyky.

V Európe tak vyrastá stratená generácia, varuje Európska komisia. Označuje tak skupinu sociálne vyčlenených ľudí, ktorým spoločnosť neumožnila zamestnať sa a presadiť.

V Európskej únii si nevie nájsť prácu 5,4 milióna mladých. „Situácia mladých ľudí začína byť v niektorých krajinách dramatická,“ upozornil eurokomisár pre politiku zamestnanosti László Andor.

U nás je to každý tretí

Kým v Európskej únii si v priemere nevie nájsť prácu každý piaty mladý človek, na Slovensku je to takmer každý tretí.

Horšie ako na Slovensku sú na tom už len Španieli a Gréci. V týchto krajinách totiž počet mladých ľudí bez práce prevýšil 40 percent.

Brusel preto predstavil stratégiu, ktorou by mohol počet nezamestnaných mladých v únii znížiť o 340­tisíc ľudí.

Členským štátom v nej odporúča znížovať počet ľudí bez vzdelania, zlepšiť kvalitu štúdia a tiež prepojiť vo firmách teóriu s praxou.

„Absolventom chýba podľa firiem prax. Úrady práce sa snažia zlepšiť pozíciu mladých ľudí cez príspevok na absolventskú prax. To však rieši najmä dôsledky, nie príčiny,“ tvrdí hovorkyňa Ústredia práce Andrea Hajduchová. Do konca októbra takýto príspevok na Slovensku dostalo takmer 20­tisíc ľudí.

Ak sa človek ocitne v skupine dlhodobo nezamestnaných, hrozí mu, že stratí pracovné návyky, životnú motiváciu a upadne do letargie. Ak sa do tejto skupiny dostane mladý človek, pracovné návyky si ani nemusí vytvoriť.

Na Slovensku sa pod vysokú mieru mladých ľudí bez práce podpísala najmä nižšia tvorba nových miest. Tie výrazne utlmila kríza.

„Mladí si pritom najčastejšie nájdu prácu na novovzniknutých pozíciách,“ povedal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Časť z tých, ktorí si nenašli uplatnenie u nás, boli nútení odcestovať za prácou do zahraničia.

Napriek prichádzajúcej recesii a spomaleniu našej ekonomiky však počet absolventov bez práce mierne klesol.

„K 31. novembru 2011 bolo v evidencii 31 927 absolventov škôl. Medziročne je to pokles o pol percentuálneho bodu,“ povedala Hajduchová.

Celková nezamestnanosť však stúpa a v novembri dosiahla podľa údajov Ústredia práce až 13,3 percenta.

Dotácie pre úspešné školy

Najväčší problém zamestnať sa majú podľa Páleníka ľudia so základným vzdelaním, ktorí žijú na východe a juhu Slovenska.

„V poslednom období stúpa aj počet nezamestnaných z vysokých škol. Tie produkujú neužitočných absolventov,“ dodal.

Štát totiž dotuje školy nie podľa uplatnenia ich absolventov na trhu práce, ale na základe počtu ich študentov.

„Riešením by boli nižšie dotácie pre menej úspešné školy,“ dodal Páleník. Odôvodnil to tým, že je veľký rozdiel medzi tým, čo hľadajú firmy a štruktúrou absolventov.

Znížiť počet mladých ľudí bez práce by mohol aj projekt Národná sústava povolaní SR na podporu žiadaných profesií. Rozbehli ho ministri práce a školstva.

„Ide o nástroj na monitorovanie potrieb a požiadaviek trhu práce, zabezpečenia kvalifikovanej pracovnej sily podľa potrieb zamestnávateľov,“ vraví Daniela Šulcová z rezortu práce.

Súčasťou projektu má byť aj propagácia zabudnutých sektorov, napríklad niektorých remesiel. O tie totiž mladí strácajú záujem.