Agentúrnu správu sme o 19:55 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Napriek pomocným akciám centrálnych bánk už niektoré nadnárodné firmy riešia, čo by pre ne znamenal rozpad eurozóny.
- ukladajú hotovostné rezervy do bezpečných investičných nástrojov,
- obmedzujú výdavky,
- mapujú, aké právne dôsledky by mal rozpad eurozóny na cezhraničné kontrakty a dohody o úveroch.
„Začali sme uvažovať, ako by mohol vyzerať,“ citoval Financial Times Andrewa Morgana, šéfa spoločnosti Diageo Europa, ktorá vyrába alkoholické nápoje.
Ak by krajiny opúšťali eurozónu, viedlo by to k masívnej devalvácii. Tvrdí, že tá by zdražovala dovážané značky.
Niektoré firmy ukladajú rezervy do bezpečných investícií, alebo viac kontrolujú výdavky. Siemens sa poistil založením vlastnej banky.
Slovnaft u nás tvrdí, že špeciálny plán nepotrebuje, keďže v multimenových obchodných vzťahoch pracoval aj pred prijatím eura na Slovensku.
„Samozrejme, museli by sme venovať viac úsilia zabezpečeniu proti kurzovému riziku,“ tvrdí hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič.
Panasonic, ktorý v Krompachoch vyrába elektro, tvrdí, že obavy nie sú veľké, keďže Slovensko nie je aktuálne ohrozené odchodom z eurozóny. Pokyny riešiť krízové plány vraj neprichádzajú ani od matiek. Rozpad eurozóny u nás neriešia napríklad IBM či McDonald's.