Agentúrnu správu sme o 19:00 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Slovensko si od dlhopisových investorov požičalo v pondelok na tri roky 28 miliónov eur. Pôvodne sme počítali s tým, že by sme dokázali v tejto aukcii predať dlhopisy aj za 150 miliónov eur.
Tento plán sa ukázal ako málo reálny pred viac ako dvoma týždňami, keď s pôžičkou malo problémy už aj Taliansko.
O nižšom záujme vedeli
Pred dvoma týždňami si Slovensko nedokázalo požičať 100 až 150 miliónov eur na päť rokov. Investori mali záujem o bondy v hodnote iba 13 miliónov eur, aukcia sa zrušila.
Pred aukciou si preto Agentúra na riadenie dlhu a likvidity urobila telefonický prieskum medzi bankami, aby zistila ich záujem. Napokon sa rozhodla, že napriek nižšiemu dopytu aukciu dlhopisov nezruší.
Tomáš Kapusta z odboru riadenia dlhu potvrdil, že nižší záujem investorov z pohľadu tohtoročného financovania pre nás nie je problém. Od septembra financujeme už budúci rok. Dôležité pre nás je, čo sa bude diať na dlhopisových trhoch v januári.
Priemerný úrok, za ktorý sme si v pondelok od investorov požičali 28 miliónov, dosiahol 3,46 percenta. Pri podobnej aukcii v októbri bol priemerný výnos 2,68 percenta, no v apríli dosiahol 3,11 percenta.
Taliani v pondelok predali dvanásťročné dlhopisy za 567 miliónov eur, no priemerný výnos dosiahol až 7,3 percenta. Nie je to prekvapením, lebo na podobných úrovniach sa pohybuje úročenie už skôr vydaných talianskych bondov na sekundárnom trhu.
K nákupu talianskych vládnych dlhopisov vyzvali privátnych klientov aj domáce banky. K výzve sa pridali aj špičkoví talianski futbalisti.
Áno aj nie pre eurobondy
Problémy s pôžičkami od dlhopisových investorov pozná už aj Nemecko, ktoré si minulý týždeň požičalo na desať rokov 3,6 miliardy eur, aj keď chcelo šesť miliárd.
Aj preto rastie tlak na to, aby krajiny eurozóny vydávali spoločné eurobondy. Reportéri denníka Die Welt priniesli informáciu, podľa ktorej Berlín zvažuje spoločné eurobondy pod podmienkou, že ich emitentom budú v prvej fáze iba krajiny s najvyšším ratingom.
Okrem Nemecka by to bolo aj Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko a Rakúsko. To by údajne zabezpečilo ich úročenie na úrovni 2 až 2,5 percenta.
Nemecká vláda aj tamojšie ministerstvo financií správu Die Welt o elitných dlhopisoch popreli. Koaliční liberáli (FDP) scenár ich zavedenia nevylúčili.
„Elitné dlhopisy sú niečo iné ako spoločné dlhopisy, keďže ide o rovnocenné zúčastnené krajiny,“ povedal Rainer Brüderle, šéf frakcie liberálov.
Elitné dlhopisy by sa za prísnych podmienok mohli použiť aj na financovanie krajín, ako sú Taliansko a Španielsko, ktoré si požičiavajú drahšie.
Za vyšší úrok si však požičiavajú aj Francúzsko a Rakúsko, ktorým investori hrozia nižším ratingom. Ratingová agentúra Moody's varovala, že ak eurozóna nezačne riešiť dlhovú krízu, riziko bankrotov sa zvýši.
Nemecký kabinet však oficiálne odmietol aj spoločné eurobondy. Náš rezort financií sa prikláňa k nemeckému postoju.