BRATISLAVA. O necelé dva roky vám už rozsudok zo súdu nebude musieť doručiť poštárka, ale budete si ho môcť prebrať elektronicky. O jeho doručení do takzvanej dátovej schránky vám príde e-mail alebo esemeska.
Štát chce v priebehu budúceho roka vybudovať systém elektronických osobných schránok, ktoré už takmer tri roky fungujú v Česku.
Kým podnikatelia, advokáti, súdy či úrady budú musieť mať schránky povinne, občania sa pre ich zriadenie budú môcť dobrovoľne rozhodnúť.
Predpokladá to návrh zákona o elektronizácii administratívnych procesov, ktorý koncom septembra predložilo na pripomienkovanie ministerstvo financií.
Úspora aj lepší komfort
V Českej republike pošle vyše 430-tisíc používateľov 170-tisíc elektronických zásielok denne. České ministerstvo vnútra odhaduje, že dátové schránky ušetrili štátu dovedna 600 miliónov korún, čo je asi 25 miliónov eur. Služba zároveň zrýchlila niektoré úradné konania.
- Adresou dátovej schránky je alfanumerický kód (napríklad 6bnaawp),
- funguje podobne ako e-mail, no bez textovej časti,
- všetky dokumenty sú posielané v podobe prílohy,
- správa obsahuje značku inštitúcie a kvalifikovanú časovú značku, podľa ktorej sa počítajú zákonné lehoty,
- po doručení správy príde užívateľovi upozornenie na e-mail alebo mobil,
- správu si musí užívateľ prečítať do 10 dní.
Podobné ciele má aj vláda Ivety Radičovej (SDKÚ). „Dátové schránky majú pomôcť zrýchliť a zefektívniť súdne aj iné konania,“ hovorí štátna tajomníčka rezortu justície Mária Kolíková.
Dátové schránky znamenajú aj zvýšenie komfortu občanov. Napríklad daňový úrad vám vypočíta daň, rozhodnutie pošle do dátovej schránky a o prijatí rozhodnutia vás bude informovať esemeska.
Ak si zásielku neprečítate do desiatich dní, bude sa napriek tomu považovať za doručenú.
Spravovať nebude len štát
Štát by malo vybudovanie systému stáť zhruba 1,7 milióna eur, čo vyčíslila štúdia uskutočniteľnosti projektu z roku 2009.
Vlastnosťami sa má náš systém e-schránok podobať českému, no s rozdielom. Okrem štátneho úradu by schránky mohli spravovať aj súkromné firmy, ktoré by za to mohli vyberať poplatky.
V Česku spravuje schránky ministerstvo vnútra a prevádzkuje ich držiteľ poštovej licencie, teda Česká pošta.
Prečo sa ministerstvo vybralo cestou viacerých správcov, nie je známe, rezort financií na otázky denníka SME neodpovedal.
V dôvodovej správe k návrhu píše, že dátové schránky by mohli prilákať napríklad multimediálnych operátorov.
Slovanet hovorí, že navrhovaný koncept nie je zaujímavý. Zákon totiž nedáva priestor na komerčné využitie služby. Súkromník by mal poskytovať to isté, čo štát bude dávať zadarmo.
Návrh sa preto zdá problematický aj splnomocnencovi vlády pre informačnú spoločnosť Rolandovi Sillovi (Most-Híd). „Je tam aj veľa otáznikov týkajúcich sa prípadnej návratnosti investície,“ uviedol.
České ministerstvo vnútra o podobnom systéme nikdy neuvažovalo. „Už z podstaty veci si to prakticky nevieme predstaviť,“ hovorí Jiří Korbel z ministerstva.
V hre je Slovenská pošta
Česká republika do dátových schránok priamo neinvestovala. „Bol zvolený model, kde vybudovanie systému platí prevádzkovateľ,“ vysvetľuje Korbel.
Úrady tak dnes platia Českej pošte viac ako 13 korún (54 centov) za jednu elektronickú zásielku, poplatok však bude s narastajúcim počtom správ klesať.
Nie je vylúčené, že na podobný systém presedlá aj Slovensko. Aj keď ministerstvo financií zatiaľ mlčí, Slovenská pošta tvrdí, že „je jedným z kandidátov na prevádzkovateľa tejto služby“. Štátna firma zároveň uviedla, že dátové schránky sú pre ňu obchodnou príležitosťou.
Čo prinesú e-schránky
1. Viac správcov
Dátové schránky majú začať fungovať od 1. júla 2013, spravovať ich má Úrad vlády SR a môžu existovať aj akreditovaní súkromní správcovia. V Česku spravuje schránky ministerstvo vnútra, no ich prevádzkovateľom je Česká pošta.
2. Povinné pre firmy
Schránky by mali byť podľa ministerstva spravodlivosti povinné pre všetkých existujúcich podnikateľov a živnostníkov. Noví podnikatelia získajú schránku automaticky po zapísaní do obchodného či živnostenského registra. Pre občanov bude schránka dobrovoľná.
3. Nutnosť čítať
Na doručovanie rozhodnutí cez dátové schránky bude platiť takzvaná fikcia doručenia. Ak sa používateľ desiatich dní neprihlási do schránky, aby si prečítal poštu, považuje sa zásielka za doručenú.
V situáciách, ako sú prírodné katastrofy, hospitalizácie či väzenie môže príjemca požiadať o prepáčenie fikcie. Žiadosť musí podať najneskôr 15 dní potom, čo sa o ezásielke dozvedel, najneskôr však pol roka po jej doručení.
4. Papier zostane
Za poplatok bude možné u notára skonvertovať dokumenty, napríklad zmluvy, do elektronickej podoby. Tá bude mať rovnakú právnu váhu ako ich papierová podoba. Konverzia bude fungovať aj opačne, notár bude môcť vytlačiť elektronické rozhodnutie. Konverziu by mala v budúcnosti poskytovať aj Slovenská pošta.
Byrokrati sa majú prepojiť
Úrady budú vzájomne zdieľať svoje databázy. To má odbúrať zbytočné dokladovanie informácií, ktoré už štát má.
BRATISLAVA. Sociálna poisťovňa by už nemusela požadovať od občanov doklady, ktoré majú k dispozícii iné štátne úrady. Sprístupnenie štátnych databáz medzi byrokratmi umožní zákon o elektronizácii administratívnych procesov.
„Dnes neexistujú jasné a všeobecne uplatniteľné pravidlá pre zdieľanie dát medzi úradmi,“ priznáva ministerstvo financií v dôvodovej správe k zákonu. Ak zákon prejde, výmena údajov bude možná od 1. júla 2012.
Zákon vytvorí jeden centrálny register a viacero súvisiacich podregistrov, ktoré budú vzájomne prepojené.
Úrady tak budú mať k dispozícii údaje z databázy obyvateľov, katastra nehnuteľností či obchodných registrov. To napríklad zníži počet podkladov, ktoré dnes občan potrebuje k stavebnému konaniu.
Celkovo bude stáť elektronizácia verejnej správy v budúcom 38,3 milióna eur, do roku 2014 to má byť spolu 89,2 milióna eur. Väčšina by mala ísť z eurofondov.
Prepojenie štátnych databáz umožní aj vznik nových služieb, napríklad integrovaného obslužného miesta. Českým náprotivkom sú CzechPointy, kde je možné vybaviť najdôležitejšie výpisy či doklady.
„Princípom je sprístupnenie služieb štátnej správy, napríklad výpisu z obchodného registra či kópie výpisu z listu vlastníctva na právne účely,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej pošty Bela Lisáková.
Prvé obslužné miesta plánuje pošta spustiť už budúci rok. Ministerstvo financií na otázky SME neodpovedalo, nie je tak známe, či budú obslužné miesta dostupné aj na našich veľvyslanectvách v zahraničí, ako je to v prípade CzechPointov.
