Nobelovku za ekonómiu má výskum príčin a následkov

Ocenenie za ekonomické vedy známe ako Nobelova cena za ekonómiu tento rok získali Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Ceny švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali Američania Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims.

Švédska kráľovská akadémia vied ich ocenila za ich empirický výskum príčin a následkov v oblasti makroekonómie.

„Tohtoroční laureáti vyvinuli metódy, ktorá nám odpovedajú na množstvo otázok, ktoré sa týkajú kauzálneho vzťahu medzi ekonomickou politikou a rôznymi makroekonomickými premennými ako je HDP, inflácia, zamestnanosť či investície," píše vo svojom vyhlásení Švédska kráľovská akadémia vied.

Banky, domácnosti a firmy

„Táto cena má úplne zaskočila. Keď som však počul v telefóne hlas so švédskym akcentom, došlo mi, že by to mohla byť Nobelova cena," reagoval na ocenenie ekonóm Christopher Sims.

„Nemyslím si, že môj výskum má nejaké priame dopady na pochopenie súčasnej krízy a súčasnej situácie.“

V prípade makroekonómie ide podľa Nobelovej nadácie o vzťah, do ktorého vstupujú nielen ekonomické otázky, ale aj rozhodnutia. Výsledkom je vplyv na hrubý domáci produkt, výška daní alebo dopyt po produktoch.

Súkromný sektor sa napríklad rozhoduje, ako bude konať v budúcnosti. To však má vplyv nielen na mzdy, ale aj na investície a prípadné úspory, ktoré sa netýkajú len súkromného sektora.

„Metódy, ktoré vyvinuli tohtoroční laureáti, sa môžu použiť na identifikovanie takéhoto kauzálneho vzťahu," píše vyhlásenie akadémie. „Vysvetľujú úlohu očakávaní. Vďaka tomu možno zistiť vplyv neočakávaných rozhodnutí, rovnako ako systematické zmeny rozhodnutí." 

Thomas Sargent je americký ekonóm pracujúci na Newyorskej univerzite. Ukázal, ako možno využiť štrukturálnu makroekonometriu na analýzu zmien v ekonomických rozhodnutiach.

To umožňuje skúmať vzťah medzi domácnosťami a firmami vzhľadom na ich očakávania i ekonomický rozvoj. 

Christopher Sims z Princetonskej univerzity vyvinul metódu, takzvanú vektorovú autoregresiu, vďaka ktorej možno analyzovať, ako je ekonomika ovplyvňovaná dočasnými zmenami v ekonomických rozhodnutiach.

Skúmal tak napríklad vplyv nárastu dopytu, ktorý majú na svedomí centrálne a národné banky. 

Ceny v minulosti

Ocenenie, ktoré nepatrí medzi päť pôvodných ocení, ktorý vychádzajú z poslednej vôle Alfreda Nobela, sa udeľuje od roku 1969. 

Založila ho Švédska národná banka a podobne ako ostatné ocenenia s výnimkou ceny za mier ho udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied. 

Ceny za ekonomické vedy sa dosiaľ udeľovali v 42 prípadoch a z takmer sedemdesiatich laureátov sa len jediný raz stala držiteľkou ocenenia žena.

Pred dvomi rokmi akadémia ocenila Elinor Ostromovú za to, že ukázala, ako môže byť miestny majetok dobre spravovaný miestnymi komunitami bez regulácií a zásahu centrálnych autorít.

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.