BRATISLAVA. Návrh zákona o dlhovom strope by mohol získať v parlamente ústavnú väčšinu. Potvrdili to ekonomickí experti koaličných strán i opozície pri predstavovaní návrhu zákona.
Poslanec Smeru Peter Kažimír povedal, že ak to vyjde, pôjde o ojedinelý politický projekt. Predpokladá však, že znenie zákona sa ešte po verejnej diskusii zmení. Chýbajú v ňom napríklad sankcie pre samosprávy.
„Je doslova v národnom záujme Slovenska, aby taký zákon malo,“ tvrdil zase poslanec SNS Ján Mikolaj.
Strop pre verejný dlh
Návrh ústavného zákona ráta s tým, že hranica, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžiť, bude do roku 2017 na úrovni 60 percent nášho HDP. Prvé sankcie by pre vládu začali plynúť od 50 percent.
Od roku 2018 sa dlhový strop zníži každý rok o jeden percentuálny bod až na 50 percent HDP a priamo úmerne tomu aj hranica pre sankcie.
Vychádzať sa bude z dát o verejnom dlhu, ktoré zverejňuje Eurostat. Dlhová brzda tak bude zahŕňať aj hospodárenie samospráv, aj náš podiel na pôžičkách z eurovalu.
Podľa ekonómov bude dôležité, ako sa nastavia výdavkové limity. „Ak by ekonomika rástla rýchlo, samotná dlhová brzda dáva pomerne veľký priestor na rast deficitu. Treba motivovať štát, aby si tvoril v dobrých časoch rezervy,“ tvrdí ekonóm Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Počíta aj s výnimkami
Návrh zákona pripúšťa aj výnimky, keď sa vyšší verejný dlh vláde takpovediac odpustí. Má to byť vtedy, keď sa naša ekonomika prepadne za dva roky o 12 percentuálnych bodov.
Tiež vtedy, ak výdavky na krytie škôd po prírodnej katastrofe či na záchranu bánk pre krízu prevýšia tri percentá HDP. Kým výnimke v prípade prírodnej pohromy ekonómovia rozumejú, pri pomoci bankám či recesii veľmi nie.
„Nič nebráni vládam vytvárať rezervy alebo hospodáriť s dočasným prebytkom, aby dokázali zvládnuť fiškálne náročné obdobia,“ povedal Radovan Ďurana z INESS.
