Všeobecná poisťovňa chce skrátiť čakacie lehoty

Na rozvojové projekty chce dať Všeobecná poisťovňa 10 miliónov eur.

BRATISLAVA. Výmena bedrových kĺbov, srdcovo–cievne ochorenia či mamografia sú tri oblasti, do ktorých chce štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa investovať desať miliónov eur.

Výsledkom by malo byť menej pacientov na čakacích listinách. Dnes ich má spomedzi ostatných poisťovní najviac, na čo vplýva aj to, že má najviac poistencov.

Projekty prišli v čase, keď sa občania rozhodujú, či zmenia zdravotnú poisťovňu. Vlani najviac poistencov odišlo práve zo Všeobecnej, najviac na prepoistení získala najmenšia poisťovňa Union.

Iné projekty nechystajú

Fakty

Projekt VšZP

Projekt Kardio

• Projekt sa bude realizovať v srdcovo-cievnych ústavoch.
• Týka sa ľudí s ochoreniami srdcovo-cievneho systému.
• Peniaze pôjdu na  operácie chlopní a srdcových ciev, implantácie kardiostimulátorov, defibrilátorov, intervencia na koronárnych tepnách.

Projekt TEP

• VšZP chce zvýšiť počet operácií bedrového a kolenného kĺbu asi o 2500, dnes uhrádza vyše 6000 operácií.
• V rámci projektu chce spolupracovať asi s 20 poskytovateľmi v rámci Slovenska.

Projekt  Mamograf

• VšZP zvýšiť počet mamografických vyšetrení o štvrtinu, dnes ich robí 120–tisíc.
• Projekt má garantovať preventívne vyšetrenia do 15 dní.
• VšZP bude v rámci projektu spolupracovať asi s 15 poskytovateľmi  v rámci Slovenska.

Zdroj: VšZP

V Dôvere už podobné projekty niekoľko rokov fungujú. Jej projekt Zdravé srdce je zameraný na preventívnu starostlivosť pre ľudí od 30 do 60 rokov. Najväčšia súkromná poisťovňa má aj projekt mamograf, ktorý funguje od roku 2007.

„Poistenky majú nárok na toto vyšetrenie v rámci prevencie maximálne do desiatich dní,“ povedala hovorkyňa Zuzana Horníková.

Všeobecná ich chce zaručiť do 15 dní. Projektom chce zvýšiť počet vyšetrení o štvrtinu. Dnes ich absolvuje ročne okolo 120­-tisíc poisteniek štátnej poisťovne. 

Zdravotná poisťovňa Union podobné projekty nepripravuje. Má najkratšie čakacie lehoty, preto ich nepovažuje za potrebné.

Stará strata

Aj napriek tomu, že štátna poisťovňa hospodári pod novým vedením vyrovnane, stále má 120­-miliónovú starú stratu. Do júla budúceho roku ju musí znížiť aspoň o 40 miliónov, aby nebola platobne neschopná. Tie chce poisťovňa získať odpredajom starých pohľadávok či prebytočného majetku.

Hospodárenie poisťovne  sleduje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K projektom sa nechcel vyjadriť. 

„Ich dosah na ekonomické ukazovatele a obchodno-finančný plán môže úrad zhodnotiť až po ich realizácii,“ povedala hovorkyňa úradu Radoslava Miklášová.

Analytik INEKO Dušan Zachar tvrdí, že je potrebné vedieť, odkiaľ pôjdu peniaze na tieto projekty a či nebudú chýbať v iných oblastiach.

„Len vtedy vieme povedať, či projekty nie sú len PR-kampaňou Všeobecnej pred ukončením obdobia, do ktorého sa môžu poistenci prehlásiť do inej poisťovne,“ povedal.

Šéf štátnej poisťovne Marián Faktor tvrdí, že peniaze sú zo šetriacich opatrení, ktoré Všeobecná urobila.

Medzi nimi je zvýšenie úspešnosti výberu poistného o 1,9 percenta, čo bolo podľa Faktora takmer 16 miliónov eur za polrok.

Na prevádzke mala poisťovňa ušetriť oproti vlaňajšku 9,5 milióna a centrálnym nákupom liekov mala  získať 6,6 milióna eur, tvrdí Faktor.

Okrem týchto opatrení Všeobecná tento rok zrušila zmluvu s takmer 160 oddeleniami v nemocniciach a asi so 170 odbornými lekármi.