BRATISLAVA. O desať eur navrhuje ministerstvo práce zvýšiť minimálnu mzdu. Na budúci rok by tak mala stúpnuť na 327 eur.
Za hodinu práce by zamestnanci mali dostať minimálne 1,880 eura. Na výplatnej páske vlani malo minimálnu mzdu podľa údajov ministerstva takmer 15tisíc zamestnancov.
Jej zvýšenie so sebou nesie riziká. „Samozrejme, že nárast minimálnej mzdy môže spôsobiť problém na trhu práce. Vlani na zvýšenie minimálnej mzdy doplatilo výpoveďou až 30,4 percenta občanov so zárobkami v rozpätí medzi starou a novou minimálnou mzdou,“ povedala hovorkyňa ministerstva Slavomíra Sélešová.
Údaj o výpovediach vyplýva z analýzy, ktorú urobila Sociálna poisťovňa.
Minister Jozef Mihál z SaS však zvýšenie minimálnej mzdy musí navrhnúť. „Prikazuje nám to zákon, nie je to svojvôľa ministerstva práce,“ povedala Sélešová. Nezvýšiť by ju mohli len vtedy, ak by sa na tom dohodli s firmami a odborármi, to sa však podľa nej nestalo.
Ostáva na vláde, či návrh odobrí, alebo nie. Návrh na zvýšenie je zatiaľ v pripomienkovom konaní.
Firmám sa to nepáči
Na zvýšenie minimálnej mzdy môžu podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka doplatiť najmä ľudia, ktorí zarábajú málo. Typické sú podľa neho textilné podniky.
Nárast minimálnej mzdy môže zvýšiť aj počet ľudí, ktorí budú pracovať načierno, tvrdí. Zamestnávatelia totiž budú chcieť obísť platenie odvodov.
Analytik INESS Richard Ďurana navrhuje minimálnu mzdu znížiť alebo dokonca zrušiť. „Je to významná barié〜ra pre zamestnávanie nízkokvalifikovaných nezamestnaných, z ktorých je navyše veľká časť nezamestnaná dlhodobo,“ povedal.
Vyššia minimálna mzda sa môže javiť ako výhoda pre zamestnancov, ale znamená vyšší náklad pre firmu, upozorňuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
„V niektorých odvetviach, kde mzdy tvoria najvyššie náklady, je preto každé zvýšenie minimálnej mzdy pomerne ostro sledované.
Odborári chcú viac
Odborári si myslia opak. „Nie je to dosť, mala by stúpnuť viac,“ povedal Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO.
Minimálna mzda by sa podľa neho mala zvýšiť aspoň o 4 percentá, podobne ako inflácia. Inak bude podľa neho klesať úroveň života ľudí aj ich kúpyschopnosť.
Ministerstvo navrhuje zvýšenie o 2,9 percenta. Vláda by však podľa Ďuranu radšej mala pokračovať v spružňovaní trhu práce a znižovať bariéry pri zamestnávaní formou zníženia odvodov.
Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa neho nemusí prejaviť v raste nezamestnanosti, ale v spomalení rastu zamestnávania ľudí.
Ľudí v priemysle pribudlo najmenej
V júli pritom rástla zamestnanosť v priemysle od začiatku roku najpomalšie, medziročne vzrástla o 4,1 percenta. Pracuje tu takmer pol milióna ľudí, čo je asi o stotisíc menej ako pred krízou.
Medzimesačne počet ľudí pracujúcich v priemysle v júli klesol o vyše sto. Padala aj priemerná mzda v priemysle, v júli bola o 34 eur nižšia ako mesiac predtým. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Spomalenie rastu zamestnanosti môže podľa Sadovskej súvisieť aj so spomalením rastu priemyselnej výroby.
„Produkcia v priemysle totiž vzrástla v júli už druhý mesiac po sebe iba päťpercentným tempom,“ povedala.
Pokles priemyslu aj v ďalších mesiacoch očakáva analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. Hošták je optimistickejší. Za slabším rastom vidí skôr sezónne faktory.