Televízia Markíza začala vysielať 31. augusta 1996. Stala sa najsledovanejšou televíziou na Slovensku a pozíciu si drží dodnes. Cez víkend oslávila svoje 15. výročie.
1.Vznik
Markíza bude apolitická, vyhlásil prvý riaditeľ Pavol Rusko pred pätnástimi rokmi. V prvých rokoch to však neplatilo.
„Markíza bola dieťaťom HZDS,“ povedala pred rokmi o televízii, ktorej k vzniku údajne pomohol aj vtedajší člen HZDS, dnes prezident Ivan Gašparovič, už nebohá Emília Boldišová. V roku 1994 bola šéfkou licenčnej rady, ktorá Ruskovi odmietla dať licenciu. Radu vtedy odvolali a od novej Rusko licenciu získal 7. augusta 1995.
Markíza vznikla na zelenej lúke v Záhorskej Bystrici s dvojtretinovým pokrytím a jej jediným konkurentom bola STV kontrolovaná Vladimírom Mečiarom.
2.Politický vplyv
Hoci Markíza získala licenciu aj vďaka HZDS, pred voľbami v roku 1998 sa proti nemu obrátila, a začala pretláčať Stranu občianskeho porozumenia Rudolfa Schustera.
Pred voľbami v roku 2002 Markíza poslúžila Ruskovi pri vstupe do politiky a presadzovaní jeho Aliancie nového občana. Do strany stiahol aj tváre televízie Anetu Pariškovú či Evu Černú. Licenčná rada uložila Markíze niekoľko pokút a sankcií za neobjektívne spravodajstvo.
Rusko a ostatní slovenskí vlastníci stratili vplyv v televízii koncom roka 2005, keď televízii hrozilo, že jej nepredĺžia licenciu. Väčšinový, 80percentný podiel, získala mediálna skupina CME.
Už dlhší čas je obľúbenou tvárou spoločenskej relácie bývalý minister spravodlivosti za HZDS a dnes predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
3.Kauza Gamatex
Pár dní pred parlamentnými voľbami 1998 firma Mariána Kočnera Gamatex za pomoci ochrankárov obsadila budovu televízie. Zámienkou boli nesplatené záväzky voči firme Espé, ktoré Kočner získal.
Verejnosť to brala ako boj o politický vplyv v najsledovanejšej televízii, pred budovu prišli demonštrovať tisícky ľudí aj opoziční politici, medzi nimi aj Robert Fico a Mikuláš Dzurinda.
Rusko týždenníku Domino fórum tvrdil, že v spore o vlastnícke práva sa „musel” dohodnúť s mafiou. „A čo som sa mal obrátiť na opozíciu?“
O mesiac sa Rusko vrátil do televízie, o dva roky Kočnerovi vyplatil 80 miliónov korún.
4.Z novinárov politici
Za vstup do politiky vďačia Markíze viaceré moderátorské tváre. Dnes vo vláde sedí ako minister kultúry za SaS moderátor politických diskusií Daniel Krajcer, v parlamente je aj moderátor Televíznych novín Braňo Ondruš (Smer).
Viacero redaktorov spravodajstva robí hovorcov politikom. Napríklad Erik Tomáš hovoril za ministra Roberta Kaliňáka, teraz riadi komunikáciu strany Smer. Do ANO odišiel šéfredaktor spravodajstva z Ruskovej éry Ľubomír Lintner.
5.Programy
Celých 15 rokov vydržali na obrazovke Markízy len štyri relácie a niekoľko ľudí. Ranný formát Teleráno, servisná relácia Zo zákulisia Markízy, politické Na telo a celebritná Smotánka.
Okrem dnešnej riaditeľky Zuzany Ťapákovej sa v Markíze udržali Jana Hospodárová, Patrik Herman, ktorý už dlhé roky robí občiansku publicistiku v Lampárni, či zabávač Vilo Rozboril – jeho Modré z neba je najsledovanejšou reláciou.
6.Príchod konkurencie
Od začiatku vysielania sa Markíza profilovala ako rodinná televízia, ponúkala formáty, ktoré sledovali spolu celé rodiny.
Vilomeniny, Aj múdry schybí, Slávici na ulici, Dereš či Jožo Pročko pokúša boli dlho kľúčovými reláciami.
Televízia mala aj na to, aby kúpila práva na filmy, ktoré zaručovali sledovanosť.
Od roku 2002, keď prišla na trh televízia Joj, sa pozícia Markízy ako lídra oslabuje. Dnes si udržuje priemerne pätnásťpercentný náskok v podiele na trhu.
Digitalizácia, ktorá nahrádza analógové antény a znamená väčšiu konkurenciu, je na Slovensku realitou až od tohto roku.
Spolu s nástupom Joj prišla aj éra licencovaných formátov zo zahraničia a reality šou. Formát rodinnej televízie ustúpil komerčným programom s emóciami a bulváru.
7.Mojsejovci na obraze
Dnešná Markíza stavia program na výpravných šou a moderátorských hviezdach. Hoci sa jej darí, moderátorku Adelu Banášovú a prvú SuperStar musela objaviť verejnoprávna STV.
Prvýkrát prenechala Markíza prvenstvo Jojke, keď jej drahá licencovaná reality šou Big Brother nestačila na konkurenčných Vyvolených.
Najväčším omylom televízie bola improvizovaná vulgárna a primitívna reality šou Mojsejovci. „Hovoril by som sám proti sebe, ak by som tvrdil, že uviesť Mojsejovcov na obrazovku bola chyba,“ povedal vtedajší riaditeľ Markízy Vladimír Repčík.
Dnes drží sledovanosť televízie v hlavnom čase po 20. hodine turecká telenovela.
Riaditelia
Najväčšiu komerčnú televíziu viedli traja muži. Dnes je vo vedení žena.
PAVOL RUSKO: Zakladateľ Markízy sa neskôr stal predsedom politickej strany ANO, podpredsedom Národnej rady a napokon ministrom hospodárstva. Podiel v Markíze predal, dnes oficiálne podniká, má finančné problémy, rozvádza sa.
VLADIMÍR REPČÍK: Začínal ako moderátor Televíznych novín, po odchode do politiky si ho Rusko vybral za generálneho riaditeľa. Dnes je šéfom Slovenského ochranného zväzu autorského.
VÁCLAV MIKA: Do Markízy prišiel z najpočúvanejšíeho rádia Expres, ktoré zakladal a vlastnil. Z televízie odišiel takmer po piatich rokoch. Neoficiálne pre zlé vzťahy so šéfom CME Adrianom Sarbuom. Dnes podniká v oblasti, ktorá nepriamo súvisí s médiami.
ZUZANA ŤAPÁKOVÁ: V Markíze je od začiatku, na mieste šéfky marketingu prežila všetky zmeny riaditeľov, aby televíziu napokon sama viedla.
