Štátne firmy môžu zmluvy utajiť

Zmena, ktorá má štátnym firmám pomôcť, umožní utajiť takmer všetky ich zmluvy.

BRATISLAVA. Vyše osem mesiacov musia štátne firmy zverejňovať zmluvy na webe. Od 1. januára ich môže tejto povinnosti zbaviť novela infozákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Dnes o nej má rokovať vláda.

Kým dnes musia zverejňovať zmluvy všetky firmy, kde má štát podiel, po novom by ich zverejňovali len spoločnosti vo výlučnom vlastníctve štátu alebo samospráv. Prakticky by však nemuseli zverejňovať takmer nič.

„Povinnosť neplatí, ak ide o zmluvu v bežnom obchodnom styku,“ píše sa v novele.

Pod túto všeobecnú vetu by mohli podniky schovať takmer všetky zmluvy, s výnimkou veľkých kontraktov.

„Pojem bežný obchodný styk je „gumený“ a možno ho vykladať veľmi široko,“ povedal Radovan Pala, právnik z advokátskej kancelárie e/n/w/c.

Teplárne by podľa neho mohli utajiť zmluvy o emisiách, štátna pošta zas veľké nákupy áut.

Lucia Žitňanská (SDKÚ), ministerka spravodlivosti, chce zmenou vyriešiť sťažnosti štátnych firiem, ktoré sa cítia byť zverejňovaním zmlúv znevýhodňované oproti konkurencii.

Šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš si nemyslí, že návrh niečo zlepší. „Zmení sa možno to, že štátne firmy, ktoré dnes zverejňujú aspoň niečo, nebudú zverejňovať vôbec nič,“ hovorí.

Riešenie pre trhové firmy

Zmena má pomôcť štátnym firmám. Tie považujú zverejňovanie svojich zmlúv za hendikep oproti konkurenčným spoločnostiam. Ide napríklad o Slovenskú poštu, Transpetrol, štátne letiská či teplárne.

„Zverejňovanie zmlúv v bežnom obchodnom styku by spôsobilo sprístupnenie obsahu záväzkov najmä konkurenčným podnikateľom, čo by podstatne sťažilo podnikanie štátnych firiem,“ odôvodňuje ministerstvo navrhovanú zmenu.

V dôvodovej správe tvrdí, že zverejňovať bude treba stále drvivú väčšinu zmlúv. Výnimkou by napríklad boli zmluvy teplární s dodávateľmi o nákupe uhlia.

Právnik opäť oponuje. „Ministerstvo síce dáva návod, ako tento pojem vykladať, no zákon to nehovorí,“ povedal Peter Wilfling, právnik spolupracujúci so združením Via Iuris.

Rezort justície včera odkázal, že zmeny bude komentovať po rokovaní vlády. Hovorca premiérky Rado Baťo hovorí, že prvoradým záujmom vlády je zverejňovanie zmlúv, ktoré súvisia s majetkom štátu.

„Určite však existujú situácie, najmä v prípade štátnych firiem pôsobiacich na konkurenčnom trhu, kde nemá význam zverejňovať všetky zmluvy, pretože prezrádzajú príliš veľa,“ tvrdí Baťo.

Podľa neho sa teraz hľadá len dobré riešenie, ktoré by prinieslo spokojnosť štátnym firmám, no zároveň neohrozilo transparentnosť štátu.

Úrad by bol lepší

Šípoš hovorí, že lepším riešením by bolo zriadenie kontrolného úradu. „Ten by kontroloval zverejňovanie zmlúv a zároveň by posudzoval, čo už sú citlivé kontrakty, ktoré by sa zverejňovať nemali,“ vysvetľuje. Podobne to podľa neho funguje vo Veľkej Británii.

S jeho návrhom súhlasí aj Pala. „Keď štát uloží nejakú povinnosť, mal by vytvoriť inštitucionálny rámec na kontrolu jej dodržiavania.“

Vláda doteraz argumentovala, že zverejňovanie zmlúv sa kontroluje samo. Nezverejnená zmluva je totiž neplatná.

„Napriek tomu ešte existuje priestor na zlepšenie kontrolného mechanizmu, ktorý by zabezpečoval aj jednotný výklad pojmov,“ povedal Pala.

Úrad by bol podľa neho dobrou voľbou aj preto, že jeho rozhodnutia by mohli byť preskúmateľné súdom.

Súvisiace články:

• + Stĺpček Mariána Leška: Prelom