BRATISLAVA. Ako vyzerajú letné výpredaje, vo štvrtok predviedli obchodníci na akciových trhoch. Štvrtkové obchodovanie, podľa niektorých ekonómov s prívlastkom čierne, poslalo hlavné akciové indexy na niekoľkomesačné minimá.
Americký index Dow Jones stratil 4,3 percenta, index S&P 500 zase 4,75 percenta. Nadol išli aj európske indexy, keď si Eurostoxx 50 aj nemecký DAX odpísali po 3,4 percenta. V stratách sa pohybovali aj ázijské indexy.
„Nemyslím si, že by sa to malo porovnávať so situáciou po páde Lehman Brothers či po Fukušime. Teraz ide o reakciu na zhoršovanie ekonomickej situácie v eurozóne a USA,“ hovorí hlavný ekonóm Patria Finance David Marek.
Trhy padali celý týždeň. Výsledkom je, že hodnota akcií kótovaných na burzách klesla podľa agentúry Reuters o 2,5 bilióna dolárov.
Štatistika nezabrala
Wall Street začal včerajšie obchodovanie v čiernych číslach. No už po polhodine akcie svoje zisky vymazali. Ďalší vývoj bol ako na hojdačke.
Čakalo sa na dáta, v akých číslach skončila júlová nezamestnanosť v Spojených štátoch. Pred jej zverejnením si hlavné akciové indexy odpísali zhruba dve percentá.
Čísla z trhu práce skôr potešili. Nezamestnanosť v júli klesla a súkromný sektor v USA vytvoril 117tisíc miest. Analytici predpovedali, že to bude 85tisíc.
Investori si však pýtajú viac dobrých čísel a čakajú, čo urobia politici. Pravdepodobnosť návratu recesie je podľa ekonómov 40 percent, uviedla agentúra Reuters.
ECB nepresvedčila
Investori sa aj včera zbavovali talianskych dlhopisov. Ich úročenie sa počas dňa dokonca na chvíľu dostalo vyššie, ako boli úroky na 10ročné španielske bondy. V oboch prípadoch sa podľa Kamila Borosa z X–Trade Brokers priblížili tesne k úrovni 6,4 percenta.
„Pomohlo by napríklad, keby taliansky premiér Berlusconi alebo minister financií Tremonti ukázali, že majú v zálohe ďalší spôsob, ako zlepšiť štrukturálny fiškálny deficit,“ povedal Marek.
CNBC večer informovala, že Taliansko zavedie do ústavy pravidlo o vyrovnanom rozpočte a urýchli ozdravenie verejných financií. Návrat Európskej centrálnej banky na dlhopisové trhy tak investorov celkom nepresvedčil. „Jednoducho to nezabralo, keď se pozriem na reakciu trhov,“ povedal člen Rady guvernérov Luc Coene z Belgicka.
Banka si včera dokonca vyslúžila kritiku za to, že na sekundárnom trhu vo štvrtok údajne nakupovala írske a portugalské dlhopisy a nie cenné papiere tretej a štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny.
„Pokiaľ to tak bolo, je to bizarné, lebo nič to nerieši. Centrálna banka skôr ukázala, že sa bojí zasiahnuť na talianskom dlhopisovom trhu,“ povedal Boros.
Názory na to, či by centrálna banka mala vôbec nakupovať dlhopisy problémových štátov, sa rôznia aj v jej vnútri. Nesúhlasia s tým podľa Reuters jej dvaja zástupcovia z Nemecka a Beneluxu.
Čaká sa aj na to, či americký Fed v utorok povie, že natlačí na trh nové peniaze v rámci tretieho kola kvantitatívneho uvoľňovania.
Nevedia, čo bude
Nie je jasné, či obchodovanie na trhoch z posledných dní predznamenáva návrat ďalšej krízy, alebo nie. „Situácia je neistá, neviem povedať, čo bude,“ hovorí Marek.
Podľa akciového analytika Saxo Bank Mathieua Bolduca sa akcie na trhu zdajú lacné a ide možno o perfektné nastavenie na to, aby rástli.
Európski lídri udržujú medzi sebou horúce linky. Hovorí sa aj o zvýšení eurovalu. Investori chcú fungovanie dohôd v praxi.
BRATISLAVA. Hektický vývoj na akciových trhoch prinútil včera francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, aby prerušil dovolenku na juhu Francúzska a spojil sa s niektorými lídrami eurozóny.
Nebola to len nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale volať mal aj so španielskym premiérom Josém Luisom Zapaterom. S ním mal včera hovoriť aj taliansky premiér Silvio Berlusconi.
O čom európski lídri hovorili, do médií do našej uzávierky nepreniklo. Naznačuje to však, že situácia začína byť vážna nielen v Taliansku, ale aj v Španielsku. Pôžičky sa predražujú obom krajinám.
Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn včera pripustil, že trhy na dohodu eurozóny z 21. júla nereagovali tak, ako jej lídri čakali.
Dohodlo sa tam aj to, že by dlhopisy problémových krajín nakupoval euroval. Peniaze má vládam požičiavať aj na pomoc bankám.
Predseda eurokomisie José Manuel Barroso naznačil, že treba porozmýšľať o zvýšení kapacity eurovalu. Merkelovej rozpočtový odborník Norbert Barthle označil diskusiu, ktorú Barroso vyvolal, za zbytočnú a kontraproduktívnu.
Podľa Rehna však treba neustále sledovať, či má euroval kapacitu na to, aby ho trhy rešpektovali.
Investori čakajú najmä na začiatok fungovania dohôd v praxi. Na to včera apeloval aj náš minister financií Ivan Mikloš. „Nepovažujem však za riešenie otváranie otázky dodatočného zvyšovania záchranných fondov nad rámec existujúcich dohôd,“ povedal Mikloš.
