Grécko bude odkupovať vlastné dlhopisy za trhovú cenu, čím banky prídu o časť investícií, ktorú do krajiny investovali.
BRUSEL. Európski lídri sa na mimoriadnom summite dohodli, že Grékom bude pomáhať aj súkromný sektor. „Ráno tento postup označia ratingové agentúry ako riadený default. Je to riadený bankrot, pod kontrolou a s účasťou privátneho sektora,“ povedala včera večer po skončení oficiálnych rokovaní slovenská premiérka Iveta Radičová.
Európski lídri sa vo štvrtok dohodli, že proti šíreniu dlhovej krízy budú bojovať všetkými dostupnými zbraňami.
Podrobnosti plánu oznámia v Bruseli dnes. Zatiaľ prinášame základné body dohody.
Aký bude príspevok investorov k pomoci Grécku
- Lídri súhlasili s novým programom pre Grécko, ktorý má pokryť náklady na financovanie krajiny do roku 2014 za zhruba 109 miliárd eur. Dobrovoľná pomoc bánk a ďalších investorov by mala dosiahnuť odhadom 37 miliárd. Príspevok súkromného sektora na pomoci Grécku by sa však mal do roku 2019 vyšplhať na 106 miliárd eur.
- Súkromný sektor sa tak podľa Radičovej bude na gréckej pomoci podieľať takmer v rovnakej miere ako sektor verejný. „Táto účasť je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk v Európe," povedala. Investori dostanú na výber z niekoľkých možností, ako budú Grécku pomáhať. Ich dlhopisy sa môžu napríklad vymeniť za nové s 15-ročnou alebo 30-ročnou splatnosťou.
Grécko odkúpi vlastné dlhopisy za nižšiu ako pôvodnú cenu
- Počíta sa s tým, že Grécko odkúpi späť časť svojich dlhopisov za nižšiu ako nominálnu cenu. Peniaze mu požičia euroval a zrejme aj Medzinárodný menový fond. Program pomoci ráta s tým, že sa takto získa 12,6 miliardy.
- Súčasťou pomoci bude aj pôžička z eurovalu. Jej výška sa dohodne v septembri. Kým Íri a Portugalci dostali peniaze so splatnosťou 7,5 roka, nové pôžičky budú na obdobie 15 až 30 rokov. Počíta sa s tým, že Gréci budú počas prvých desiatich rokov splácať iba úroky. Pôžička z eurovalu sa bude Grécku úročiť sadzbou 3,5 percenta. Je to menej, ako sa úročia doterajšie pôžičky.
Grécko musí pôžičku založiť majetkom
- Bruselská dohoda však ráta aj s tým, že Grécko pôžičku založí majetkom štátu. Záruky majú pokryť výšku záruk členov eurozóny. Podľa neoficiálnych informácií sa uvažuje o vytvorení fondu, ktorý by zahŕňal majetok určený na privatizáciu a práve ten by sa využil ako kolaterál. Predané podiely by sa následne nahradili novým majetkom.
- Dohoda je tiež na tom, že Európska únia bude pomáhať Grécku obnoviť ekonomický rast cez štrukturálne fondy.
Euroval a ECB budú môcť rýchlejšie zasahovať
- Rozšíri sa aj funkcia eurovalu. V prípade potreby bude podobne ako Európska centrálna banka nakupovať dlhopisy členov eurozóny na sekundárnom trhu.
- Po novom bude môcť euroval poskytnúť pôžičku vládam krajín, ktoré nečerpajú pomoc z eurovalu, na posilnenie kapitálu finančných inštitúcií.
Deficity pod tri percentá do dvoch rokov
- Lídri eurozóny sa dohodli aj na tom, že štáty eurozóny znížia do roku 2013 deficit verejných financií pod tri percentá. Podmienka neplatí pre štáty, ktoré už čerpajú pomoc. Slovensko počíta na budúci rok s deficitom 3,8 percenta HDP, pod tri percentá by sme sa mali dostať aj podľa pôvodných záväzkov práve v roku 2013.
Autor: Z Bruselu od redaktorky Marianny Onuferovej