BRUSEL. Európski premiéri sa museli stretnúť na mimoriadnom summite, pretože inak nemali možnosť upokojiť nervózne trhy.
Investori sa začali zbavovať talianskych dlhopisov, čo ich úročenie vytlačilo k šiestim percentám. Ak by úroky rástli ďalej, pôžičky na trhoch by sa pre Taliansko aj pre Španielsko stali neúnosné a potrebovali by finančnú pomoc.
Na to by nestačil euroval ani mimoriadny odvod pre banky v eurozóne, čo už nie je témou. Preto stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy zvolal narýchlo do Bruselu lídrov eurozóny.
To, že situácia je zložitá, povedala cestou do Bruselu aj premiérka Iveta Radičová. „Už dávno nerozhodujeme len o pôžičke Grécku,“ podotkla. Aj počas letu bola v telefonickom spojení s Bruselom.
Známka od investorov
Obchodníci pred začiatkom summitu však boli v dobrej nálade. Potešili ich prvé správy o náčrte gréckej pomoci.
Pred začiatkom rokovaní unikla informácia z predbežného návrhu záverov, podľa ktorej by Grécko malo dostať 15-ročnú pôžičku s úrokom 3,5 percenta. Je to nižší úrok, za aký si napríklad včera požičalo na dlhopisových trhoch na rovnaké obdobie Španielsko.
Íri a Portugalci si z eurovalu požičali za 4,5 až 5,8 percenta na 7,5 roka. Trhy plánom šéfov eurozóny uverili. Úročenie 10-ročných talianskych dlhopisov sa podľa XTrade Brokers dostalo pod 5,5 percenta a španielskych na 5,8 percenta. Euro sa oproti doláru posilnilo na 1,44 dolára.
Tri alternatívy
Gréci budú zrejme potrebovať 88 miliárd eur. Koľko pôjde z eurovalu, bude závisieť od toho, koľko dá Medzinárodný menový fond, a od príspevku súkromných investorov. Štátnici sa mali zaseknúť na požiadavke, aká má byť výška kolaterálu, teda gréckych záruk. Na to tlačia najmä Fíni.
Od európskych lídrov sa čakala aj konečná dohoda, že Grécku budú pomáhať aj súkromní investori. Presadzovali to Nemci a Holanďania, no aj Slovensko.
Na ich účasti sa mali dohodnúť už nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym v stredu na schôdzke, ktorá trvala sedem hodín. Podľa niektorých informácií jej predchádzala tvrdá slovná výmena medzi oboma štátnikmi.
„Nie je ešte nič dohodnuté,“ povedala včera pred začiatkom bruselských rokovaní Radičová. Podľa premiérky boli na stole tri alternatívy účasti súkromných investorov.
Sama za najlepšiu považuje takú, podľa ktorej by grécka vláda odkúpila od investorov svoje dlhopisy za trhovú cenu, ktorá je podstatne nižšia ako nominálna. Peniaze na to by Grécku požičal euroval.
Európsky záchranný fond však bude mať aj ďalšie úlohy. Podobne ako ECB bude v prípade potreby nakupovať dlhopisy krajín eurozóny na sekundárnom trhu, a tak tlačiť na pokles ich úročenia. Bude však požičiavať aj vládam, ktoré zatiaľ nepožiadali oficiálne o pomoc, aby pomohli bankám v ich krajinách.
Americký ekonóm Joseph Stiglitz v denníku Financial Times však tvrdí, že v súčasnej dlhovej kríze má v skutočnosti všetko v rukách ECB. Práve tým, či bude naďalej brať ako záruku grécke dlhopisy, predurčí, či Gréci zostanú v eurozóne.
Reakcie z trhu
- Ľahká ropa WTI atakovala hranicu 100 dolárov za barel. Rástla aj cena ropy Brent, polepšila si o 60 centov nad hodnoty 118 dolárov za barel. Rast podporil okrem summitu aj slabý dolár a správy, že Medzinárodná agentúra pre energiu ďalšie uvoľňovanie ropných zásob zatiaľ nechystá.
- Európske akciové trhy rástli v piemere o 1,5 percenta. Pozitívne reagovali aj stredoeurópske burzy, tie si pripísali viac ako percentné zisky.
- Bulharsko, ktoré malo na jeseň začať rokovať o vstupe do eurozóny, podľa The Guardian oznámilo, že počká, kým nebude budúcnosť eurozóny jasnejšia.
- Madrid musel pri predaji 15ročných dlhopisov ponúknuť rekordné výnosy – 6,19 percenta.
Jozef Tvardzík
Autor: Z Bruselu od redaktorky Marianny Onuferovej
