1. Kde sa dá podľa vás v budúcoročnom rozpočte šetriť a koľko by tým štát mohol získať?
2. Aké dane by štát mohol zaviesť, prípadne zvýšiť? Aké dane by mohol štát naopak znížiť?
3. Ktoré výdavky by sa mali v budúcom roku zvýšiť? O koľko a prečo?
4. Mal by sa rozpočet na rok 2012 zostaviť bez akéhokoľvek zvyšovania daní alebo odvodov?
Vladimír Zlacký, UniCredit Bank
1. Zmrazenie miezd vo verejnom sektore s výnimkou rezortu školstva. Odhadovaná úspora je 165 miliónov eur oproti no-policy change scenáru. Podľa mojej mienky by toto opatrenie malo sprevádzať silné odporúčanie aby rezorty ďalej znižovali počet zamestnancov tak, aby sa vytvoril priestor na rast priemernej mzdy vo verejenom sektore.
Domnievam sa, že vláda by mohla prikročiť aj ku 10% zníženiu prevádzkových výnosov tak, aby sa vytvoril dodatočný tlak na zvyšovanie efektívnosti.
2. Domnievam sa, že k najmenej škodlivým daniam patria spotrebné dane na alkoholické nápoje, ich zvýšenie by nepôsobilo až tak škodlivo ako iné dane. Rovnako, medzi málo distorčné dane patria dane z nehnuteľnosti – v príjme z týchto daní sme hlboko pod OECD priemerom.
V súčasnej fiškálnej situácii je ťažko nájsť priestor na znižovanie daní. Vláda by však mala opätovne zvážiť nevyhnutnosť zavedenia bankovej dane – bude negatívnym signálom pre investorov.
3. Ak to budúcoročný rozpočet dovolí, tak by bolo potrebné finančne posilniť dôležité rezorty ako sú školstvo, vnútro + spravodlivosť, doprava (výstavba infraštruktúry) – to sú kľúčove rezorty z hľadiska dlhodobej prosperity ekonomiky.
4. Aby sa rozpočet 2012 zostavil bez zvyšovania daní a odvodov tak pri súčasnej fiškálnej situácii by vláda musela pristupiť k oveľa radikálnejšej reforme výdavkovej strany. Nie som si istý, či je súčasná vláda schopná takého záväzku.
-----------------------------------------------------------------------------------
Michal Mušák, Slovenská Sporiteľňa
1. Štát by mal v prvom rade šetriť na činnostiach, ktoré robí neefektivne. Jeden konkrétny návrh v tejto oblasti je outsourcing činností, ktore vie súkromník robiť lacnejšie ako štát. (Konkrétne činnosti však neviem povedať, na to by boli potrebné napríklad aukcie.)
2. Z hľadiska budúcej výkonnosti ekonomiky je dôležité, aby mali prioritu činnosti, ktoré prinášajú budúci rast. Príkladom je školstvo - ak v súčasnosti zvýšime kvalitu školstva, za 10-20 rokov sa to Slovensku vráti v podobe vyššej výkonnosti ekonomiky, zamestnanosti, miezd aj daní (samozrejme, dôležité je to merať na výstupe, nie na vstupe - t.j. nie je až tak dôležité, koľko navyše peňazí tam nalejeme, ale ako efektívne su tieto prostriedky použité - teda porovnavať prínosy kvalitnejšieho školstva a s nákladmi, ktoré na to vynaložíme). Podobným príkladom, možno v menšej miere, sú diaľnice.
3. Štát by mal čo najmenej narušovať motivácie v ľudí a podnikov - t.j. nezvýhodňovať konkrétne odvetvia dotáciami (či v minulosti rozličnou sadzbou DPH). To vedie k nadprodukcii či nadspotrebe v dotovanom odvetví na úkor ostatných. Naopak, ak štát tieto motivácie nenarúša, tak sa zamestnanosť a výroba zvyšuje najmä v odvetviach ktoré sú najefektívnejšie.
Iný príklad sú odvody - napríklad si myslím, že diskusia by nemala byť o tom, či vianočné dôchodky áno alebo nie, resp. či je dôchodkový vek 62 alebo 65 rokov, či môžu byť predčasné dôchodky alebo, ale malo by s aísť na to opačne - pozrieť sa na to, koľko ľudia odvádzajú na odvodoch a podľa toho nastaviť dôchodky a predčasné dôchodky (inými slovami, nie je dôležité, či dôchodca dostane peniaze vo vianočnom alebo bežnom dôchodku, ale to, aká je hodnota zaplatených dôchodkov a aká je hodnota vyplatených dôchodkov; podobne nie je dôležité, kedy človek ide do dôchodku - ak by dôchodkový systém spĺňal prvé pravidlo, tak by bolo pre štát jedno, kedy ľudia idú do dôchodku a tí by sa mohli rozhodnúť podľa toho, čo im najviac vyhovuje - napríklad ísť skôr a dostávať menej peňazí vs. ísť neskôr a dostávať viac). Podobné sa dá aplikovať na diskusiu o odvodoch živnostníkov a zamestnancov.
Čiže, aby som to zhrnul, sociálne výdavky by sa mali primárne odvíjať od príjmov. Pri kapitálových výdavkoch, resp. prioritách by malo byť základným kritériom, či je cena nižšia ako budúci prínos. Pri zdaňovaní aj výdavkoch je dobré, aby štát čo najmenej narúšal motivácie ľudí a podnikov, inak to môže viesť k príliš vysokej produkcii v neefektívnych sektoroch na úkor tých efektívnejších.
-----------------------------------------------------------------------------------
Radovan Ďurana, INESS
1. Úspory na prevádzke, mzdách a kapitálových výdakvoch, ktoré by mali vyvstať racionalizáciou štruktúry VS a obmedzením nadbytočných činností by mohli dosiahnuť 400-500 mil. eur, pričom z titulu postupnej reštrukturalizácie by sa v plnej výške prejavili až po niekoľkých rokoch.
Úspory v mandatórnych výdavkoch, ako napr:
- Zrušenie bonifikácie hypoték
- Zrušenie podpory stavebného sporenia
- Zníženie výdavkov na prídavky na deti
- Zrušenie vianočného príspevku dôchodcom
- Zavedenie valorizácie dôchodkov len podľa miery inflácie
- Adresnejšie poskytovanie podpory ťažko zdr. postihnutým
- Zrušenie financovania cirkví zo štátneho rozpočtu
- Zrušenie transferu odborom na rekreačné účely
- Obmedzenie výdavkov na šport (reprezentačné výdavky)
- Odstránenie chýb zo systému financovania regionálneho školstva
- Obmedzenie príspevkov politickým stranám
- Neposkytovanie investičných stimulov by dosiahli sumu 600 - 700 mil.eur.
- Ďalšie úspory je možné hľadať v redukcii výdavkov na dávky Sociálnej poisťovne.
2. Vláda by nemala zvyšovať žiadne sadzby bez adekvátneho zníženia iných daní. Daňové zaťaženie nie je potrebné zvyšovať, deficit je hlavne dielom vysokého rastu výdavkov.
-----------------------------------------------------------------------------------
Ján Marušinec, M.E.S.A. 10, poradca premiérky Radičovej
1. Dlhodobo presadzujeme názor, že na Slovensku máme pomerne nízke majetkové dane (nehnuteľnosti, mot. vozidlá), nízke priame dane však považujeme za výhodu. Problémom bolo odvodové zaťaženie, ktoré sa teraz rieši odvodovou reformou. V tomto štádiu je veľmi ťazké povedať niečo bližšie.
-----------------------------------------------------------------------------------
Peter Zajac, OKS
1. Šetriť možno účinnejším zamedzením plytvania, parazitického podnikania, korupcie a odstránením neproduktívnosti a neefektívnosti štátnej správy. Tu by sa dala dosiahnuť úspora verejných výdavkov v miliardovej výške.
Svoje návrhy odovzdala OKS pracovnej skupine ministerstva financií. Vláda okrem toho mešká s auditmi jednotlivých rezortov, kde je priestor na zrušenie niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií, razantnejušie by sa malo pokračovať v rušení rôznych dotačných schém a nemali by byť zavádzané nové.
2. Ďalšie zvyšovanie daní, či už spotrebných alebo miestnych, ako i nárast daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, ostatných samostatne zárobkovo činných osôb a dohodárov, považuje OKS za neprijateľné.
3. Akékoľvek zvyšovanie verejných výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách musí byť podmienené zvýšením efektívnosti ich vynakladania.
4. OKS nepodporí nijaké zvyšovanie daní a odvodov. Vláda by sa nemala naďalej spoliehať na zvýšené príjmy do rozpočtu bez toho, aby sa zamerala na celkový pokles verejných výdavkov.