Písať premiérovi členskej krajiny únie list o zákone je nezvyčajné, hovorí aj minister zahraničia Ficovej vlády Lajčák.
BRATISLAVA. Nie ľudské práva, diskriminácia menšín či ohrozenie demokracie. Témou listu, ktorý veľvyslanci siedmich krajín napísali premiérke a členom vlády, bol tentoraz zákon o určovaní cien liekov.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) v ňom vidí lobing za farmaceutické spoločnosti nad rámec diplomacie a politickej slušnosti. Veľvyslanectvám už začala písať odpoveď.
Radičovej hnev je oprávnený, myslí si Marián Leško
Pod list sa podpísali veľvyslanci šiestich európskych krajín – Nemecka, Francúzska, Belgicka, Dánska, Švajčiarska, Británie – a Spojených štátov.
„Diplomatickej pošty dostávame veľa, ale list v takom duchu a s takým neprijateľným obsahom preberajúcim lobing farmaceutických firiem sme tu ešte nemali,“ povedal jej hovorca Rado Baťo.
Čím pohoršili?
Fakty
- znepokojenie, že mnohé pripomienky neboli pri tvorbe zákona zohľadnené,
- požiadavka, aby vláda vzala do úvahy požiadavky farmaceutického priemyslu,
- urgencia otvoreného a konštruktívneho dialógu so všetkými
zainteresovanými stranami.
V liste diplomati píšu o „znepokojení priemyslu“, že ich pripomienky neboli zohľadnené pri tvorbe legislatívy.
Podľa diplomatických zdrojov používajú silné vyjadrenia, ktoré nie sú typické pre diplomatický jazyk. Napríklad urgujú vládu, aby sa zasadila za otvorený a konštruktívny dialóg so všetkými zainteresovanými stranami.
V závere listu pripomínajú Slovensku väčšiu transparentnosť a otvorenosť.
„Keby to napísali asociácie alebo obchodná komora, tak je to iné, ako keď to povedia politickí reprezentanti štátu,“ hovorí minister dopravy a bývalý eurokomisár Ján Figeľ (KDH). Na vláde list podľa neho vyvolal ostrú reakciu.
Nie každý je proti
Diplomati a analytici sa líšia v názoroch, či bol postup veľvyslancov štandardný. „Tento list nie je v žiadnom prípade čistý lobing i jazyk je v poriadku. A neviem si predstaviť, že by niečo také podnikli bez súhlasu svojich vlád,“ hovorí bývalý rakúsky diplomat Walter Greiner, ktorý originál listu čítal.
Vysvetľuje, že k diplomacii patrí lobing vlastnej krajiny a jej hospodárskych záujmov. „Požadovať transparentnosť v demokracii nie je neslušné.“
Miroslava Lajčáka, bývalého ministra zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica (Smer), list naopak prekvapil.
„Je to neštandardný a nie šťastný postup, ak veľvyslanci členských krajín únie upozorňujú inú členskú krajinu. My ako členovia prijímame zákony v súlade s legislatívou Európskej únie, ak to tak nie je, má nás na to upozorniť Európska komisia.“
Aj podľa analytika Inštitútu pre európsku politiku Europeum Vladimíra Bartovica je list neštandardný.
„Zvlášť, keď ide o takú citlivú otázku, akou je regulácia liekov, a o zisky súkromných firiem.“ Oveľa bežnejšie sú vraj neverejné rokovania, kde sa diplomati snažia vládu presvedčiť argumentmi.
Diplomatické ticho
Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora hovorí, že takýto postup nie je častý, ale neprekračuje rámec diplomacie. „Každý diplomat má na starosti aj obchodné a ekonomické záujmy krajiny, teda aj svojich firiem.“
Ambasády sa k listu nechcú vyjadrovať. Berú ho ako súkromnú korešpondenciu. O obsahu sa chcú rozprávať priamo s našimi úradmi.
Made in...
- USA: Pfizer
- Veľká Británia: Glaxo Smith Kline
- Francúzsko: Sanofi - Aventis (vlastník Zentivy)
- Dánsko: Novo Nordisk
- Belgicko: UCB
- Švajčiarsko: Novartis, Roche
- Nemecko: Bayer
Ak slovenská vláda presadí zníženie cien liekov, ohrozí tým zisky farmaceutických firiem aj v iných európskych krajinách.
BRATISLAVA. Cena lieku na recept sa dnes na Slovensku určuje ako priemer šiestich najnižších cien za liek v Európskej únii. Takýto spôsob ocenenia viedol k tomu, že máme tretie až štvrté najnižšie ceny liekov v únii.
Zmena nastala v roku 2008, dovtedy sa ceny stanovovali dohodou farmaceutických firiem s ministerskými úradníkmi a patrili medzi najvyššie v Európe.
Nedostatok súčasného zákona je v tom, že umožňuje vysoké ceny tých liekov, ktoré sa predávajú v menej ako šiestich krajinách únie. Ich cenu sa darí farmaceutickým firmám tlačiť nahor.
Vyriešiť to má od októbra novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorú predložil minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH.
Cena sa má po novom určiť na úrovni druhej najlacnejšej krajiny v Európskej únii. Ak sa niektorý liek predáva iba v jednej krajine, zoberie sa jeho cena. Znamenalo by to, že Slovensko by zrejme malo v priemere najlacnejšie lieky v celej únii.
Podobné určovanie cien sa podľa bývalého poradcu ministra zdravotníctva Martina Filka stáva v Európe štandardom. Znižovanie cien liekov na Slovensku tak tlačí na znižovanie cien liekov aj na iných trhoch a na zisky farmaceutických spoločností.
Veľvyslanci v jednom týždni riešili právo homosexuálov slobodne sa vyjadrovať i námietky firiem k pripravovanému zákonu o liekoch.
BRATISLAVA. Slovensko zažilo dve spoločné iniciatívy veľvyslancov v priebehu týždňa. Prvou bolo otvorené spoločné vyhlásenie 20 ambasád, v ktorom podporili druhý ročník bratislavského pochodu Dúhový pride.
Druhou list siedmich veľvyslancov k pripravovanému zákonu o novej regulácii liekov, ktorý berú diplomati ako súkromnú korešpondenciu.
Dúha a biznis
Prvý rozhorčil 20 slovenských osobností, ktoré ho označili za zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny.
Druhý nahneval premiérku Ivetu Radičovú a niekoľkých členov vlády ako „čistý lobing veľvyslancov za farmaceutické spoločnosti“.
Podľa nášho bývalého veľvyslanca v Spojených štátoch Martina Bútoru v nich rozdiel je, ale obe patria k práci diplomatov.
„Vyhlásenie na podporu Dúhovému pridu je vyjadrenie predstaviteľov zahraničných misií k univerzálne vyznávaným hodnotám, ktoré prekračujú hranice štátu. Bola to podpora občianskej iniciatíve a ľuďom, ktorí sa cítia byť diskriminovaní.“
V iniciatíve diplomati pripomínajú, že „každý by mal slobodne užívať svoje práva a slobody ukotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv“.
V prípade listu veľvyslancov ide podľa Bútoru o iniciatívu, ktorá má skôr ekonomický charakter. „Tu ide o ekonomické záujmy jednotlivých krajín a ich firiem a je len na slovenskej vláde, ako na túto výzvu odpovie.“
Predtým vládu nekritizovali
Podľa analytika Inštitútu pre európsku politiku Europeum Vladimíra Bartovica je list diplomatov k pripravovanému zákonu o cenách liekov neštandardný.
„V prípade pochodu Dúhový pride problém nevidím, vzhľadom na to, že išlo o podporu iniciatívy smerujúcej k podpore ľudských práv. Táto výzva sa odvolávala na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, nekritizovala slovenskú vládu ani Slovensko ako krajinu, nevyzývala na nič konkrétne.“