TEDx menil svet z Bratislavy

Koncept  nového záchoda, podnikateľský príbeh o náušniciach či návod na život pre telesne postihnutých sledovali v sobotu  návštevníci TEDx.

BRATISLAVA. „Močíte si do pitnej vody?“ pýtal sa v sobotu večer publika na konferencii TEDx v Bratislave svetoznámy architekt Anders Nyquist. Polovica ľudí zdvihla ruku, aby odpovedala „nie“.

„A čo bola prvá vec, ktorú ste dnes ráno spravili? Vymočili ste sa do pitnej vody,“ nástojil Nyquist a vzápätí sa napil vody z pohára.

Po expresívnom úvode pokračoval v prezentácii idey, že odpady treba ešte viac separovať, a ukázal nový koncept záchodu.

Zákaz vstupu v kravate

Nyquist bol na svetoznámej konferencii jedným z rečníkov, ktorých úlohou bolo za pätnásť minút predstaviť originálny nápad, technológiu či ideu.

Konferencia, ktorá sa koná už dve desaťročia, bola v Bratislave druhýkrát. Jej mottom opäť bolo meniť svet a opäť na nej boli zakázané notebooky a kravaty.

Originálny nebýva len obsah prednášok, ale často aj spôsob výkladu či samotní prednášajúci.

Po architektovi prišiel na pódium Poliak Jasiek Mela, ktorý v trinástich rokoch prišiel o ruku aj nohu a napriek tomu sa dostal spolu s výpravou na severný pól. Vo svojich pätnástich minútach hovoril najmä o tom, že najväčšou výzvou pre telesne postihnutých je udržať si otvorenú myseľ.

Dohromady vystúpili v sobotu dve desiatky rečníkov a hovorili aj o hudbe, humanitárnej pomoci či o tom, ako tlkot čiernych dier mení za miliardy rokov galaxie.

Od náušníc k projektu

Saša Šmidáková rozprávala svoj podnikateľský príbeh.  „Celé sa to začalo tým, že sa mi  pred štyrmi rokmi  pokazili náušnice,“ povedala Šmidáková v úvode.

Na konci sa poslucháči dozvedeli, ako sa z banálnej udalosti vykľuje úspešná myšlienka. Šmidáková dnes vedie projekt, na ktorom sa podieľajú tisíce remeselníkov.

Pokazené náušnice si opravila sama a keď zistila, že sa páčia jej známym, začala vyrábať drobnú bižutériu a predávať ju cez web. 

Z toho, že všetko, čo robila, sa okamžite rozpredalo, usúdila, že ľudia chcú originálne ručné diela a založila portál, ktorý sústreďuje podobný tovar od 2500 výrobcov. Vznikla okolo neho komunita, ktorá je schopná vychovávať (a uživiť) remeselníkov aj umelcov.

Nie všetky myšlienky sa uchytia tak ľahko. Na minuloročnom TEDx v Bratislave uchvátil publikum ekologický farmár Ján Šlinský, ktorý predstavil koncept agrokruhu.

Jeho idea, že zelenina sa pestuje lepšie v kruhu než v riadkoch, sa zatiaľ nerozšírila masovo.

„Prakticky to pre mňa príliš význam nemalo, ale prezentácia preložená do angličtiny a zavesená na YouTube aspoň šíri myšlienku ďalej,“ povedal Šlinský na otázku, ako jeho ideu ovplyvnilo vystúpenie na TEDx.

Organizátorka: Rečníkov vyberáme mesiace

Petra Jankovičová z organizačného výboru TEDx  tvrdí, že priebeh konferencie nemusí nikto kontrolovať.

Ako sa TEDx dostal do Bratislavy?
„Myšlienka zorganizovať TEDx Bratislava vyšla od Rasťa Geschwandtnera. Najprv skúsili zorganizovať menší TEDx v Prievidzi, taký malý, aby nepotrebovali licenciu. Potom chceli skúsiť väčší.“

Na ten už treba licenciu?
„Áno. TEDx nad sto ľudí potrebuje licenciu. Regulácie možno vyzerajú prísne, ale v zásade sú to len pravidlá na udržanie kvality konferencie.“

Kontroluje niekto ich dodržiavanie?
„Nie. Je to skôr samoregulačný systém. A dnes je všetko na internete. Ak by mal niekto chuť ich porušovať, nie je istota, že na to niekto nepríde. A nechceme prísť o licenciu úspešného projektu.“

Je konferencia zisková?
„Za minulý rok sme skončili s miernym ziskom, ktorý sme otočili do propagácie a organizácie tohoročnej konferencie TEDx. “

Akú časť nákladov pokrýva vstupné a akú časť platia sponzori?
„Výrazne väčšiu časť nákladov pokrývajú sponzorské príspevky. Mierne sme zvyšovali vstupné, ale to pokrýva najmä náklady na zahraničných rečníkov, ktorých je tento rok výrazne viac.“

Akým kľúčom vyberáte rečníkov?
„Nemáme jasne definovaný kľúč. Trvá to niekoľko mesiacov. Začali sme s 80 ľuďmi a zoznam potom skracujeme. Aj podľa toho, aká je reakcia, keď ľudí oslovíme. Rečníci by mali vedieť svoju myšlienku povedať jednou vetou. Niekedy sa to podarí viac, niekedy menej.“

Vie organizátor, ako bude prednáška rečníka vyzerať?
„Úplne na začiatku, keď oslovujeme ľudí, nie. Potom sa snažíme s nimi rozprávať. Tým, že sú to ľudia, ktorí niečo dokázali, predpokladáme, že majú čo povedať. Niektorých vieme jemne naviesť, aby prednáška sadla do konceptu konferencie.“