BRATISLAVA. V tichosti. Tak podal opozičný Smer návrh na preskúmanie ústavnosti novelizovaného Občianskeho zákonníka, ktorý tlačí na štát a obce, aby dodržiavali povinnosť zverejňovať zmluvy.
Návrh Smeru síce prišiel Ústavnému súdu už pred dvomi týždňami, dovčera však nebolo známe, aká skupina poslancov ho podala. Poslanci totiž svoj návrh verejne neprezentovali. Súd včera potvrdil, že pod návrh sa podpísalo 37 poslancov Smeru.
Nepáči sa im ustanovenie, ktoré hovorí, že zmluva so štátom či samosprávou je účinná až po jej zverejnení.
„Toto ustanovenie nám zabezpečuje samovykonateľnosť zákona,“ povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ).
Smer: Zverejňovanie zmlúv podporujeme
Skupinu poslancov zastupuje na súde tieňový minister spravodlivosti a poslanec Smeru Róbert Madej. „Nová právna úprava môže vyvolávať neistotu v právnych vzťahoch, najmä v prípade prevodu nehnuteľnosti,“ vysvetľuje motiváciu Madej. V budúcnosti mohlo podľa Smeru prísť k spochybňovaniu niektorých zmlúv.
Verejné zmluvy
- 9. decembra 2010 boli prijaté zákony, ktoré štátu prikazujú zverejňovať zmluvy. Proti nim boli len ôsmi poslanci Smeru.
- Od 1. januára 2011 musia štát a samosprávy zverejňovať zmluvy, inak sú neplatné.
- 5. apríla 2011 bol podaný na Ústavný súd návrh poslancov na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú.
- 17. apríla 2011 vyšlo najavo, že návrh podalo 37 poslancov opozičného Smeru.
Madej zdôrazňuje, že im nejde o nič iné ako o zlepšenie právnej istoty. „Plne podporujeme povinnosť zverejňovať zmluvy, ako to upravuje infozákon.“
Smer je dokonca ochotný návrh zo súdu stiahnuť, ak mu budú predložené presvedčivé argumenty, že sporné ustanovenie nebude v praxi robiť problémy.
Šípoš: Prečo o problémoch verejne nediskutovali?
Šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš ostal z návrhu prekvapený.
„Prečo nevedú o zákone verejnú debatu, ale v podstate tajne podajú návrh na Ústavný súd?“ pýta sa Šípoš. Rovnako to vidí aj Žitňanská. „Doposiaľ nikto nehovoril o údajnej protiústavnosti zákona,“ povedala.
Ústavný právnik a poslanec KDH Radoslav Procházka hovorí, že návrh Smeru nemá žiadny ústavný rozmer.
Keby však na súde uspel, mali by sme podľa Procházku o jeden bezzubý zákon viac. „Povinnosť zverejňovať by ostala, ale jej vymáhanie by bolo sťažené,“ hovorí právny expert.
Advokát Juraj Bizoň, ktorý pre SME návrh Smeru analyzoval, hovorí, že z neho nevyplýva rozpor, ktorý poslanci namietajú.
„Návrh nemá vôbec logickú súvislosť, prečo by bola táto nová povinnosť štátu v rozpore so základnými princípmi právneho štátu.“
Bizoň dnes zastupuje štát vo viacerých sporoch.
Za zákon nehlasovali
Šípoš pripomína, že Smer nenapáda samotné zverejňovanie zmlúv, ale spôsob zverejnenia a nerovnaké postavenie zmluvných strán.
„Obhajujú teda údajne slabšie postavenie firiem, ktoré so štátom obchodujú,“ povedal.
V tejto súvislosti poukazuje Šípoš na to, že proti zákonu vlani hlasovali len ôsmi poslanci Smeru: „Väčšinou bývalí vysokí štátni úradníci ako Baška, Federič či Stromček.“
Fico chce bezzubý zákon, píše Ivan Štulajter.