WASHINGTON, BRATISLAVA. Neskôr ako ostatní, ale predsa. Po Nemcoch a Britoch sa na výrazné škrtanie verejných financií chystá ďalšia veľmoc. Boj svojmu deficitu vyhlásila aj v celkovej sume najzadlženejší krajina na svete – Spojené štáty.
Najväčší dlžník ide šetriť
Americký prezident Barack Obama v stredu na pôde Univerzity Georgea Washingtona predstavil v hrubých rysoch, ako chce skrotiť do neba stúpajúci deficit krajiny.
Ten v roku 2011 dosiahne skoro 11 percent HDP (na porovnanie Grécko asi osem percent). Celkovo sa dlh USA pre výdavky na vojny, záchranu bánk a ekonomické stimuly za posledných 10 rokov zvýšil z 58 na takmer 100 percent HDP.
Americký dlh
- Celkový verejný dlh Spojených štátov je 14,2 bilióna dolárov – skoro 100 % HDP.
- Ak sa nič nezmení, zvýši sa do roku 2021 o ďalších 7,2 až 9,5 bilióna.
- Obama chce ušetriť do 12 rokov štyri bilióny dolárov.
- Tri štvrtiny chce získať škrtaním výdavkov, jednu štvrtinu zvýšením daní pre bohatých Američanov.
Do 12 rokov navrhuje Obama znížiť deficit o 4 bilióny (4000 miliárd) dolárov. Znamenalo by to, že už v roku 2015 klesne federálny deficit na 2,5 percenta HDP a do konca desaťročia na dve percentá. Je to oveľa väčšie šetrenie, ako prezident doteraz pripúšťal – vo februári navrhoval len jeden bilión.
Tri štvrtiny sumy sa majú získať škrtaním výdavkov, jednu štvrtinu budú tvoriť príjmy zo zvýšených daní pre bohatých Američanov.
To však odmietajú republikáni, ktorí momentálne ovládajú Snemovňu reprezentantov, a bez dohody s nimi Obama nič neschváli.
Prísnejší republikáni
Konkurenčný návrh, ktorý ešte predtým predstavil ich líder v otázke rozpočtu Paul Ryan, je radikálnejší. O 4,4 bilióna má klesnúť deficit do roku 2020.
Celkovo chce zoškrtať na výdavkoch takmer šesť miliárd, napríklad reformou systému zdravotného poistenia pre starých ľudí. Dane chcú pritom republikáni znižovať. K prijatiu úspor budú musieť obe strany nájsť kompromis.
