Naša Coca-­Cola je trochu iná ako česká a nemecká | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk
Sme.sk | Ekonomika | Spotrebiteľ | Naša Coca-­Cola je trochu iná ako česká a nemecká
PRÍSTUP NA SME.SK TERAZ V AKCII 1+1 ZADARMO

Naša Coca-­Cola je trochu iná ako česká a nemecká

Asociácia spotrebiteľov vidí za odlišným zložením Coca­-Coly aj snahu dosiahnuť nižšiu cenu. Koncern sa odvoláva na výrobné možnosti u nás.

BRATISLAVA. Fanúšikovia, ktorí pricestujú z Nemecka či Česka povzbudzovať svojich hokejistov na svetový šampionát, môžu počas pobytu na Slovensku piť inú Coca­Colu, než na akú sú zvyknutí. Svetoznámy nápoj, ktorý sa vyrába u nás, má totiž trochu iné zloženie ako nápoj z Česka či Nemecka.

Izoglukóza a sacharóza 

Izoglukóza

  • vyrába sa z geneticky neupravovanej kukurice, 
  • je to tekutá zmes hroznového cukru ­ glukózy a ovocného cukru ­ fruktózy v pomere 45/55.

Sacharóza

  • vyrába sa z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny, 
  • je to kryštalická látka sladkej chuti,
  • v roztoku sa rozloží na glukózu a fruktózu,
  • v pomere 50/50.
Zdroj: Potravinárska komora,

Potvrdil to porovnávací test, ktorý urobila Asociácia spotrebiteľov Slovenska na nápojoch z ôsmich štátov Európskej únie. Ich zloženie skúmal Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave.

Nákup potravín a testovanie financovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa Petra Zsapku zo zastúpenia vyšlo do 5000 eur.

Izoglukóza nie je všade

Coca­Cola vyrábaná v štyroch krajinách vrátane Slovenska obsahovala izoglukózu. V nápoji tej istej značky z ďalších štyroch krajín izoglukóza nebola.

Odborný garant testovania Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tvrdí, že väčšina spotrebiteľov nemusí rozdiel medzi izoglukózou a sacharózou v nápoji spoznať.

Konzument, ktorý reaguje citlivejšie na niektoré druhy cukrov, však rozdiel zaregistrovať môže. Ak je presné zloženie nápoja uvedené na obale, a test ukázal, že v prípade Coca­Coly je, výrobca neporušil  zákon.

Podľa predsedu Asociácie spotrebiteľov Slovenska Miloša Lauka však turista, ktorý pricestuje k nám z Ameriky či inej krajiny, bude sotva na etikete v slovenčine lúštiť, čo všetko nápoj obsahuje.

„Očakáva, že u nás kupuje ten istý značkový nápoj, ktorý pozná. Nepredpokladá, že by v ňom mohol byť iný obsah,“ dodal.

Produkt z nášho závodu

Za pridávaním izoglukózy do Coca­Coly pre náš, bulharský či rumunský trh vidí asociácia spotrebiteľov snahu dosiahnuť čo najnižšiu cenu pre spotrebiteľa. Ak totiž kilogram cukru vyjde na 80 centov až euro, cena kilogramu izoglukózy je polovičná.

Z porovnania  cien Coca­ Coly v niekoľkých krajinách vyplynulo, že nižšie boli v štátoch, z ktorých pochádza práve nápoj s izoglukózou.

Zdeněk Vilímek z Coca­ Coly pre SME povedal, že dôvod, prečo sa na Slovensku používa izoglukóza, je technologický:  „Náš závod v Lúke pri Piešťanoch je vybavený na výrobu nápoja z tekutého fruktózovo­glukózového sirupu. Nemôže spracovať kryštálový cukor.“  Dodal však, že receptúra sirupu Coca­Coly je rovnaká na celom svete.

Výrobcovia však izoglukózu preferujú aj pre jednoduchšiu manipuláciu. „Používaním tekutej izoglukózy sa pri výrobe nápojov nemusí použiť jeden technologický stupeň výroby. Tým je rozpúšťanie cukru,“ vraví riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

To, aké suroviny sa použijú pri výrobe nápojov, závisí aj od možností štátov. V Nemecku má podľa Halgašovej cukrovarnícky priemysel silnú pozíciu a pri výrobe sa  používa prevažne sacharóza. V USA sa aj pri výrobe nápojov, vrátane obľúbenej Coca­Coly nepoužíva sacharóza, ale izoglukóza.

„Na Slovensku bol vybudovaný závod na výrobu izoglukózy v Bolerázi. Bola by škoda nevyužívať tento produkt, ktorý má technologické výhody a vlastnosti porovnateľné so sacharózou,“ tvrdí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Pre zväčšenie kliknite na obrázok. 

Milka je všade rovnaká, ale obalom sa odlišuje

Test ukázal, že v obaloch zo všetkých vybraných krajín únie bola tá istá čokoládová hmota.


BRATISLAVA. Tú istú čokoládu Milka Alpine Milk si mohli začiatkom roka kúpiť spotrebitelia v Poľsku o 37 centov lacnejšie ako v Rakúsku. Na Slovensku sa dala kúpiť lacnejšie než v Česku a Nemecku, no drahšie než v Bulharsku, Rumunsku alebo Poľsku.

Aj v prípade Milky kupovanej v rakúskom supermarkete za 1,09 eura, aj v prípade Milky kupovanej v supermarkete v Krakove v prepočte za 72 centov pritom spotrebiteľ dostal čokoládu tej istej kvality.

Test Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave totiž potvrdil takmer rovnaké laboratórne výsledky všetkých testovaných čokolád. V žiadnej z nich sa nenašiel pridaný náhradný tuk.

Obalom sa však čokolády pre dve krajiny od ostatných odlišovali. Na obale čokolády pre rakúsky a nemecký trh je totiž garancia 100-­percentného použitia alpského mlieka.

Čokolády určené pre nové trhy únie túto garanciu na obale nemajú, hoci majú podľa výsledkov testov to isté zloženie. Namiesto nej je na obale naznačené, ako sa má čokoláda  otvárať

Denisa Čimová

 

Obal korenia mätie, obsah nie je rovnaký
Na bulharský trh smeruje korenie horšej kvality než na iné trhy únie.
BRATISLAVA. Vrecúška s korením pre rôzne európske krajiny od jedného nadnárodného koncernu sú rôznej kvality. Potvrdilo to testovanie niekoľkých druhov korenia, ktoré v jednom závode balí pre viac štátov únie spoločnosť Kotányi.
Najhoršie z testov vyšlo korenie určené do bulharských predajní. Podľa Miloša Lauka z Asociácie spotrebiteľov Slovenska malo toto čierne korenie príliš veľa rozdrvených a poškodených zŕn v porovnaní s rovnakým korením baleným pre iné štáty. Vlhkejšie než odporúča norma však bolo aj čierne korenie pre maďarský, slovenský a rakúsky trh.
Ani sladká červená paprika nebola pre rôzne trhy rovnakej kvality.  Najviac prírodného farbiva, ktoré sa pre estetický vzhľad jedál cení, malo balenie pre Rakúsko. Naopak, najmenej farbiva, dokonca až na hranici normy, malo balenie pre bulharský trh.

Hoci Kotányi balí korenie do rovnakých obalov, ktoré sa odlišujú len textom v rôznych jazykoch, nie každé balenie vydrží domácnosti rovnako dlho. Test ukázal, že balenie korenia pre rakúsky trh má 24 gramov, pre český a slovenský trh 20 gramov a pre Bulharsko, Poľsko či Rumunsko len 17 gramov.

Veľké rozdiely sú aj v cene za balenie a prepočte ceny za kilogram korenia. Zatiaľ čo v Poľsku vyšlo balenie čierneho korenia začiatkom roka na 43 centov, na Slovensku na 56 centov a v Rakúsku 1,79 eura. Kilogram korenia vyšiel v Poľsku na 25,29 eura, v Rakúsku až na 74,58 eura.

Denisa Čimová

sobota 9. 4. 2011 | Denisa Čimová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Foto: ILUSTRAČNÉ- TASR

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
späť na SME.sk
ANKETA
@denniksme: Nahé sú bez kníh všetky národy (Konštantín Filozof) Čítajte viac
Ďalšie weby skupiny: Új Szó Slovak Spectator Vii.sk
Vydavateľstvo Inzercia Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy
© Copyright 1997-2012 Petit Press, a.s.