logo
Sme.sk | Ekonomika | Svet | Vklad do nového eurovalu sa má splácať dlhšie

AKTUALIZOVANÉ 15:20
Vklad do nového eurovalu sa má splácať dlhšie

Slovensko v prvom roku fungovania nového eurovalu bude musieť vložiť 132 miliónov eur, namiesto pôvodných 330 miliónov eur. Rovnakú sumu by krajina mala vkladať aj ďalšie štyri roky.

BRUSEL. Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na zmiernení podmienok základného vkladu do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda nového eurovalu.

Hotovostný vklad v celkovej výške 80 miliárd eur by podľa štvrtkovej dohody mal byť totiž rozložený až na 5 rokov, oproti pôvodne navrhovaným trom.

V konečnom dôsledku tak Slovensko v prvom roku fungovania nového eurovalu bude musieť vložiť 132 miliónov eur, namiesto pôvodných 330 miliónov eur. Rovnakú sumu by krajina mala vkladať aj ďalšie štyri roky.

„ Je to významné uľahčenie všetkým krajinám. Slovenská republika patrila k vyjednávačom tejto zmeny,“ povedala na nočnej tlačovej konferencii po štvrtkovom rokovaní európskych lídrov premiérka Iveta Radičová. Lídri tiež dohodli proces schvaľovania zmeny lisabonskej zmluvy nevyhnutnej na vznik ESM.

Radičová: Euroval by nemusel byť použitý

Témou rokovaní však bol širší balíček ekonomických opatrení, ktoré majú Európu dostať z finančnej a dlhovej krízy. Podľa Radičovej ide o zásadné zmeny, pri ktorých napĺňaní by nový euroval ani nemusel byť použitý.

Po novom sa tak majú napríklad pravidelne každý rok skúmať rozpočtové a štrukturálne politiky jednotlivých členských štátov aby sa predišlo nezrovnalostiam a vznikajúcim nerovnováham, či testovať banky.

„Najprv sa budú využívať všetky nástroje a inštrumenty vymenovaných politík, teda dodržiavanie Paktu stability, lepšej hospodárskej politiky, testovanie bankového sektora a tak ďalej. Predpokladáme, že politiky a nástroje, ktoré sme prijali, sú dostatočne silné na to, aby euroval 2 nemusel byť použitý,“ konštatovala premiérka.

Dôležité pre Európu, aby sa dostala z krízy, však nie je len dodržiavanie striktnejších pravidiel, ale aj zavádzanie reforiem.

„Bez konsolidácie verejných financií, bez posilnenia vlastnej konkurencieschopnosti, bez znovunastolenia finančnej stability v každej krajine a bez posilnenia zamestnanosti Európa ako celok sa nemá šancu dostať z krízy,“ vyhlásila Radičová.

Test írskych bánk

Premiéri a hlavy štátov Európskej únie vo štvrtok diskutovali aj o podmienkach pôžičky pre Írsko. Zhodli sa na tom, že pred tým, ako sa o prípadnom zjemnení podmienok pomoci Írsku rozhodne, musia prejsť testom írske banky.

„V prípade, že stress test ukáže, že banky sú schopné zniesť záťaž, potom bude možné rokovať o zjemnení podmienok splácania,“ povedala predsedníčka vlády.

Na stôl sa dostala aj otázka politických turbulencií v Portugalsku, kde premiér José Sócrates po neúspešnom pokuse presadiť úsporné opatrenia v parlamente podal demisiu.

Európa podľa Radičovej od Portugalska očakáva, že v Bruseli dohodnuté podmienky sa budú vzťahovať na akúkoľvek vládu, ktorá bude v krajine a bude ich aj dodržiavať. Platí to však pre všetky krajiny. „Je to naozaj jediný spôsob, ako preklenúť postupne krízu,“ dodala premiérka.

Radičová: So SaS môžeme dospieť k dohode

BRUSEL. Premiérka Iveta Radičová verí, že so stranou Sloboda a solidarita (SaS) sa napokon na podpore vzniku nového stabilizačného mechanizmu eurozóny podarí dohodnúť.

Povedala to v noci zo štvrtka na piatok po skončení prvého dňa summitu Európskej rady v Bruseli, kde hlavy štátov únie odsúhlasili aj zmenu lisabonskej zmluvy, ktorá umožní vznik permanentného eurovalu. Pochybnosti vznesené stranou SaS Radičová chápe, treba o nich podľa nej diskutovať.

Podporným argumentom by podľa nej mohlo byť aj predĺženie splatnosti základného vkladu mechanizmu z pôvodných troch rokov na päť. 

"Odpoveďami na tie pochybnosti spolu s ďalším zvýhodnením konštrukcie stabilizačného mechanizmu, myslím si, môžeme dospieť k dohode aj so stranou SaS,“ povedala v Bruseli Radičová.

Premiérka sa zároveň pokúsila odpovedať na stranou SaS vyslovené otázky. Tie sa týkali predovšetkým angažovanosti súkromného sektora, hlasovacieho mechanizmu a maximálneho limitu finančnej účasti jednotlivých krajín.

V otázke hlasovania je podľa nej odpoveď jednoduchá, keďže či už využitie mechanizmu, alebo aj navýšenie jeho kapitálu je podmienené jednohlasným prijatím.

Takýto systém hlasovania, kedy za navyšovanie kapitálu musia hlasovať všetky krajiny, je podľa nej tiež odvrátením obavy týkajúcej sa maximálneho vkladu jednotlivých krajín.

Banky sa zapoja viac

Radičová verí, že predstaviteľov SaS sa podarí presvedčiť aj o dostatočnom angažovaní privátneho sektora.

"Čo sa týka ešte prísnejšej dikcie účasti bankového sektora, je to na diskusii. Podľa môjho názoru tá dikcia je úplne jasná,“ povedala s tým, že posudzovanie privátneho sektora bude zohrávať významnejšiu rolu aj podľa ďalších opatrení, ktoré schválili lídri Európskej únie.

Koaličná SaS nie je rozhodnutá, či podporí v slovenskom parlamente nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda tzv. permanentný euroval.

"Nie je isté či SaS zahlasuje za euroval, máme tam niekoľko otázok a máme niekoľko vážnych výhrad,“ uviedol po štvrtkovom stretnutí zástupcov strany s ministrom financií Ivanom Miklošom predseda SaS Richard Sulík.

SaS je však podľa predsedu strany pripravená podporiť v parlamente zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá by mala umožniť vznik eurovalu. Táto prvotná legislatívna úprava by podľa Sulíka mala byť len vo formálnej podobe.

O samotnom novom eurovale by mal následne slovenský parlament rozhodovať až o niekoľko mesiacov. Celý proces tvorby nového systému je tak podľa Sulíka zatiaľ na začiatku. "Je tu ešte nejaký priestor, ktorý sa budeme snažiť využiť,“ dodal Sulík.

Minister financií Ivan Mikloš označil diskusiu s predstaviteľmi strany SaS za dobrú, pričom na stretnutí podľa jeho slov argumentoval v prospech schválenia návrhu nového ochranného systému pre eurozónu.

Na otázku, či presvedčil svojich koaličných partnerov, novinárom odpovedal, že nevie, pretože sa ich na to nespýtal.

SITA
Dočasný mechanizmus dostane v júni viac

BRUSEL. Európski lídri majú do júna čas na dokončenie návrhu na zvýšenie úverovej kapacity dočasného Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). To je výsledok dnešných rokovaní predstaviteľov 27 členských krajín Európskej únie (EÚ) v Bruseli.

Okrem toho sa lídri eurozóny pod tlakom Nemecka dohodli, že do trvalého záchranného mechanizmu, ktorý v polovici roka 2013 nahradí EFSF, vložia 80 miliárd eur v hotovosti postupne v piatich splátkach po 16 miliárd eur.

Pôvodne mali totiž už v roku 2013 vložiť do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) 40 miliárd eur a zvyšok uhradiť postupne v troch splátkach v nasledujúcich troch rokoch.

Úverová kapacita ESM bude 500 miliárd eur. Celková hodnota fondu je však 700 miliárd eur, pričom 200 miliárd eur poslúži ako rezerva. Fond teda bude môcť poskytnúť úvery len do výšky 500 miliárd eur, aby nestratil rating na úrovni AAA. ESM bude mať rovnako ako EFSF sídlo v Luxembursku.

Informovala o tom agentúra Reuters.

TASR

piatok 25. 3. 2011 8:05 | sita
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Predsedovia vlád únie na summite.

Predsedovia vlád únie na summite.

Foto: SME- VLADIMÍR ŠIMÍČEK

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
späť na SME.sk
ANKETA