Nebudú úspory, nebude firma, hovorí šéf stratovej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia PAVOL ĎURINÍK. Firmu, ktorej strata je sto miliónov, vidí v zisku už o dva roky. Na to však bude potrebovať aj dôveru veriteľov. Banky firme veria, tvrdí jej šéf. Cargu vraj konkurz či exekúcie nehrozia.
Do Carga ste prišli z bankovej sféry. Koľko zarábate mesačne?
„Veľmi rád by som vám to povedal, ale musíme počkať na súhlas ministerstva dopravy. Zarábam menej ako 6-tisíc eur, ktoré parlament navrhoval novému šéfovi Rozhlasu a televízie Slovenska."
Ako vás sem potom dostali?
„Táto pozícia nebola o peniazoch. Toto je o zaujímavej práci, chcel som vyskúšať, ako sa riadi takáto spoločnosť. Cargo je obrovská firma s takmer 10-tisíc zamestnancami a čísla sú zlé. Bol som oslovený ako manažér, ktorý bol relatívne voľný. Ministerstvo vtedy zvažovalo obsadiť do takýchto pozícií finančníkov."
Mal by byť, podľa vás, manažér v tejto situácii adekvátne ohodnotený?
„Áno. Zarábam viac ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Nedosahujem však ani zďaleka svoj pôvodný plat v banke."
Štrajk neviem vylúčiť
Cargo patrí do skupiny štátnych firiem, ktoré tento rok zamestnancom nedajú odmeny, a to napriek tomu, že má historicky veľmi silné železničiarske odbory. Ako sa vám to podarilo?
„Kde nie sú peniaze, ani čert neberie (smiech). Odbory to museli jednoducho pochopiť. Samozrejme, tlačili. Ale ako môžem pristúpiť, napríklad na zvyšovanie miezd, keď vyrábam ťažkú stratu?"
Pochopili to odborári?
„Na začiatku mi hovorili, že situáciu firmy chápu a budú nám pomáhať s jej revitalizáciou. Keď sme však vydali návrh na nulové zvýšenie miezd, obratom sme dostali návrh na zvýšenie platu o niekoľko percent."
Aký nárast požadujú odbory?
„Je to v štádiu vyjednávania."
A je to podľa vás veľa či málo?
„Všetko, čo je viac ako nula, je veľa."
Ako odbory prijali správu o prepúšťaní?
„Nikoho to neteší, ani mňa. Najradšej by sme zdvihli príjmy, aby uživili všetkých. Ale je nereálne očakávať, že sa vrátime do výkonov z rokov 2005 a 2006."
Stav zamestnancov bol naozaj taký nadhodnotený, alebo to zodpovedá realite?
„ Zodpovedalo to tej realite, keď sa Cargu darilo, keď boli výkony na úrovni spomínaných rokov. Ale keď klesli výkony, zákonite počet zamestnancov musel tvoriť stratu."
Prepustiť dvetisíc ľudí z takmer 10-tisíc je dosť. Nevyhrážajú sa vám odbory štrajkom?
„Majú na to právo. Ja však vychádzam z toho, že ma ubezpečili, že všetci situáciu chápu a rozumejú jej."
Slovo však porušili, keď si vypýtali zvýšenie miezd.
„Nedávali mi slovo, hovorili že situáciu chápu. Mohli by sme teraz filozofovať, či ju naozaj chápu. Na druhej strane, je tu vyjednávanie a každý chce dosiahnuť svoje. Nemôžem uskočiť, pretože mám jasne dané mantinely. Bez tých úspor nebude firma."
Môže sa to budúci rok zvrhnúť na štrajk?
„Nevylučujem to. Pevne verím, že nie. Dúfam, že odbory naozaj pochopia našu situáciu. Radšej budem mať firmu so 7-tisíc zamestnancami, ktorým môžem zaručiť robotu, ako firmu s 9-tisíc zamestnancami v neistote. Každú chvíľku sme na hrane toho, či prežijeme do ďalšieho obdobia."
Prepúšťať plánujete zhruba 20 percent súčasného stavu, teda zhruba dvetisíc ľudí. Môže sa tento počet ešte v priebehu budúceho roka zvýšiť?
„Analyzujeme možnosti. Tú pätinu si teraz nepredstavujte plošne, že z každého kolektívu desiatich pracovníkov vyhodíme dvoch. Prebiehajú analýzy na zmenu technológie, napríklad prepráv. Ľudí napríklad ušetríme zmenou systému dopravy. Doteraz väčšinou nefungovala preprava tovaru podľa pevného grafikonu, vždy sa čakalo, kým bude vlak dostatočne dlhý, aby sa ušetrilo na poplatku za využitie železničnej dopravnej cesty. Budeme vedieť oveľa presnejšie plánovať počty ľudí."
Bude to prepúšťanie rozložené v rámci Slovenska? Nestane sa, že na východe prepustíte 1500 ľudí a v Bratislave zvyšok?
„Bude to rozložené, ale vo všetkých miestach budeme spĺňať definíciu hromadného prepúšťania. Nechcem to ani robiť, ako sprosté prepúšťanie. Vždy k tomu bude nejaký sociálny program, ľudia budú mať odstupné podľa odpracovaných rokov. Veľmi citlivo budeme spolupracovať s úradmi práce a hľadať pre ľudí uplatnenie. Budú to síce všetko náklady pre firmu, ale celkový efekt prepúšťania sa prejaví v hospodárskom výsledku za rok 2012."
Ficovo vedenie minulo všetky investičné zdroje
Čím okrem prepúšťania budete znižovať stratu?
„Napríklad šetrením pri nákupoch. Elektronické aukcie používame tam, kde ich používať môžeme. Len od septembra do konca novembra sme takto ušetrili jeden a štvrť milióna eur."
V akom stave ste našli firmu?
„V zlom, ku koncu tohto roka budeme mať stratu takmer 100 miliónov eur."
Ale táto strata je nižšia ako vlani, kto a ako ju znížil?
„Predchádzajúci rok bola kríza väčšia. Tento rok výkony dopravy o niečo stúpajú."
Podnikateľ Vladimír Poór, údajný mecenáš strany Smer, má rozsiahly železničný biznis. Jeho firma má tiež s vami uzatvorené kontrakty. Aký je dnes vzťah s jeho ŽOS Trnava?
„Obchodný. My sa snažíme o čo najnižšiu cenu, on o čo najvyššiu. Hľadáme cesty, ako s nimi vyrokovať lepšie ceny a podmienky. Aj oni vidia, že Cargo je v problémoch, a preto vychádzajú v ústrety."
Znížili vám aj ceny za poskytované služby?
„Tieto veľké kontrakty, ako so ŽOS Trnava, sú stále otvorené. Rokujeme o nich."
Našli ste vo firme nejakú, takzvanú nášľapnú mínu?
„Máme pomerne veľký objem zazmluvnených investícií aj na budúci rok. Ale na to sa môžete pozerať aj tak, že objednané vozne musíme síce zaplatiť, ale v podstate ich naozaj Cargo použije. Je dobré mať nové vagóny, ale životne ich práve teraz nepotrebujeme."
Mohli byť lacnejšie?
„Nejde o cenu, ale mohli byť lepšie naplánované. Z pohľadu hotovosti budeme mať veľký problém platiť to na budúci rok, rokujeme preto s dodávateľmi o nejakom rozložení cien."
Koľko investičných zdrojov na budúci rok máte už zazmluvnených?
„V podstate všetko, lebo sme investície zastavili. Zazmluvnených je zhruba nejakých 57 miliónov."
Úplné zastavenie investícií?
„Áno. V najnutnejších prípadoch, keď bude treba napríklad opraviť kotle, tak zaplatíme. Ale investície do technológií a vlastne do všetkého sme zastavili. Musíte mať hotovosť, táto firma bude mať na budúci rok najväčšie problémy práve s hotovosťou
Takže problémy spôsobili zakontrahované investície?
„S tým sa teraz najviac bojuje."
Zisk očakávam o dva roky
V ktorom roku by sa mohlo zásadné zlepšiť hospodárenie firmy?
„Keď si zanalyzujeme čísla a zarátame aj bolestivé opatrenia, budúci rok sa Cargo nepodarí preklopiť do čiernych čísiel. Na budúci rok plánujeme stratu niekde na úrovni päť miliónov eur. V roku 2012 už plánujeme mierny zisk."
Tento plán však počíta s tým, že vám ministerstvo dopravy o rok odloží splatnosť prvej splátky štátneho úveru za 166 miliónov eur, ktorý Cargu odklepla predchádzajúca vláda.
„Samozrejme, požiadali sme o tento odklad a tiež sme požiadali o splátkový kalendár správcu trate Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), pretože im dlhujeme zhruba 100 miliónov na poplatkoch za použitie železničnej dopravnej cesty."
Budúci rok obe železničné spoločnosti ušetria za využívanie dopravnej cesty, Cargo tým bude mať úsporu zhruba 60 miliónov eur. U osobného dopravcu, teda v Železničnej spoločnosti Slovensko, sa napriek zníženiu poplatku otvorene hovorí o zdražovaní cestovného. Plánujete aj vy zdražovať ceny za dopravu tovaru?
„Budeme sa snažiť vyrokovať čo najlepšie podmienky s našimi partnermi. My sme, na rozdiel od ZSSK, na štandardnom konkurenčnom trhu. Partneri, ktorí vnímajú zníženie poplatkov za dopravnú cestu, budú logicky požadovať aj nižšie ceny od nás. Nemôžeme preto len tak zvýšiť cenu, pretože nám do toho vbehne konkurencia."
Zásadné zníženie cien prepravy nepredpokladáte?
„Nie."
Štátny úver podržal firmu aj zamestnanosť
Dnes máte prístup k celému účtovníctvu Carga, vidíte aj obdobie keď firma čerpala 166-miliónový úver od štátu. Keby nebol poskytnutý, padla by firma?
„Asi áno."
Áno, alebo asi áno?
„Bol by tu veľmi vážny problém a vyrábali by sa neskutočné dlhy. Na druhej strane, napríklad polovica z tejto pôžičky sa „vrátila" do štátneho rozpočtu vo forme úhrady poplatkov za využívanie koľají cez ŽSR. Ďalšia veľká časť išla na osobné náklady. Keby peniaze neprišli, asi by došli práve tieto zdroje a vedenie by bolo donútené prepúšťať."
Úver vyšetruje Európska komisia. V akom stave je toto vyšetrovanie?
„Stále beží, pôžička bola poskytnutá ministerstvom financií, musíte sa preto obrátiť na nich. Problémom však je, že s Európskou komisiou nikto zo Slovenska dopredu nekomunikoval o tom, že bude tento úver vyplatený. Potom prišlo do Bruselu oznámenie, že ide o nedovolenú štátnu pomoc. Ministerstvo financií musí teraz zdôvodňovať, či to bolo oprávnené, alebo nebolo."
Vy s Bruselom vôbec nekomunikujete?
„Nie. Cargo proste dostalo pôžičku, ale bolo to rozhodnutie ministerstva financií."
Je podľa vás tento úver nedovolenou štátnou pomocou?
„Existujú dôvody, prečo bol ten úver poskytnutý. Keby sa to Európskej komisii vysvetľovalo dopredu, že sa tu musela udržať zamestnanosť, začať revitalizácia a podobne, myslím si, že by súhlasili."
Bruselu sa nepáči, že ho vtedajšia vláda obišla?
„Vyzerá to tak."
Cieľom reštrukturalizácie je zatraktívnenie firmy pre investora. Vláda sa zaviazala pustiť do Carga investora. V ktorom momente je Cargo pre neho zaujímavé? Môže byť firma aj stratová?
„Môže byť aj stratová. Slovensko má zaujímavú geografickú polohu. Tu sa kupuje územie, a to je tu najväčšia hodnota."
Už budúci rok by sa mohli investori začať pýtať na vstup do Carga? Spomínali ste, že ten plánujete skončiť so stratou okolo piatich miliónov eur.
„Už teraz by sa našli takí, čo sa budú pýtať. Takže áno, firma vyzerá v ich očiach určite inak, keď je v plusových číslach a zarába, pretože vtedy nastupujú štandardné matematické vzorce a ocenenia firiem. Dnes by sa to logicky malo dať niekomu zadarmo. Lenže je tu zaujímavé geografické územie, ktoré podľa mňa bude štát stále využívať, alebo ktoré štát bude potrebovať zabezpečiť cez Cargo. Predstava, že by sa firma predala podkapitalizovanej firme a skrachuje, prestane voziť uhlie do teplární, je veľmi vážna. Takže štát musí mať za cieľ udržať túto firmu."
Štát by si mal nechať určitý podiel v Cargu
Maďari sprivatizovali svojho železničného nákladného dopravcu aj Poliaci. Aj hore aj dole je to teda v súkromných rukách, prečo by potom chcel niekto kúpiť Cargo - dopravcu v strede?
„V Cargu nie sú dôležité vozne a lokomotívy, ale prepravné toky. Keď nemáte čo prepravovať, tak sú vám nanič vozne aj rušne a všetko to stojí len nejaké náklady. A tie prepravné toky u nás fungujú medzi východom a západom - Rusko, Nemecko, Ázia, západná Európa."
V programe vlády sa hovorí doslova o vstupe strategického investora, čo však logicky nemusí byť jedine privatizácia. Ako si to máme predstaviť na podmienky Carga?
„Ja si predstavujem investora, ktorý Cargo potiahne, napríklad dodávaním tých tovarových tokov."
Takže niečo na spôsob SPP, predaj 49 percent a manažérske funkcie?
„Napríklad. Ale s tým, že bude jasný cieľ, že čo tu urobí."
Ale to potom skôr naznačuje koncesiu, niečo na spôsob verejno-súkromného partnerstva.
„Forma je otvorená."
Vy by ste uprednostnili akú formu?
„Ja by som hľadal niekoho, kto prinesie tovar, kto zvýši objem prepravy a tým aj výnosy."
Z dlhodobého hľadiska si myslíte, že štát má podnikať nejakým percentom v Cargu?
„Áno. Práve pre tie špeciálne činnosti, ako sú preprava uhlia. Aby sa nestalo, že z dôvodu podkapitalizácie zlyhá dovoz strategických surovín."
Okrem štátneho úveru, aké iné úvery na vás tlačia?
„Prešli sme rokovania s bankami, lebo oni potrebujú každoročne prehodnocovať svoje limity. Ani jedna z bánk oproti nám nevyjadrila nedôveru. Dokonca sme hovorili o možnom zvyšovaní niektorých úverov. Trochu nervozity zo strany bánk bolo po voľbách, keď sa dlho nič nedialo. Po našom nástupe sme im však jasne povedali, že ideme reštrukturalizovať firmu a dostať ju do lepších čísiel. Bankám to stačí a nemáme úvery, kde by sme zúfalo zháňali peniaze na ich zaplatenie."
Nie ste v situácii, že by prišiel nejaký veriteľ, ktorý by dal Cargo do konkurzu?
„Rozhodne nie."
A exekúcie?
„Všetky faktúry sa platia, takže nič také tu nemáme."
Politické tlaky odmietam, ruky mám voľné
Aký podiel viny nesie bývalý manažment za súčasnú situáciu v Cargu?
„Vždy sa dá niečo robiť lepšie, ako to robíte, nikto nie je dokonalý. My sa snažíme zmeniť niektoré veci, príkladom môže byť to elektronické obstarávanie."
Často sa dnes medializujú prípady rozkrádania v štátnych firmách, ako to bolo tu?
„Chcem sa vyhnúť takýmto slovám, pretože ja tu tiež nebudem dvadsať rokov. Čo viedlo pánov predo mnou, že tú firmu viedli tak, ako viedli, neviem. Mojou úlohou je zlepšiť čísla."
Sú na vás kladené politické tlaky?
„Také niečo odmietam. Nie som členom žiadnej politickej strany, dokonca ministerstvo dopravy nám nehovorí do pripravovaného prepúšťania."
Žiadnej vláde sa zatiaľ nepodarilo vyriešiť problém troch železničných spoločností. V čom je podstata tejto vlády v oblasti železničnej dopravy?
„Komplexne revitalizovať železničný sektor s tým, aby sa nastavili pravidlá jeho fungovania a tie sa aj dodržiavali. A zatiaľ, dovolím si tvrdiť, tento cieľ vláda napĺňa. Napríklad, problém osobnej železničnej spoločnosti je fakt, že štát si objedná nejaké výkony vo verejnom záujme a potom za ne nezaplatí. Ja neviem, ale keď si objednáte v krčme pivo a nezaplatíte zaň, ako to asi dopadne?"
Faktom je, že objednávateľom aj vlastníkom je štát, ale v ideálnom svete by mal vedieť manažér bez politických tlakov povedať dosť, zaplatíte, alebo ľudia nepocestujú.
„Áno. Ale v osobnej doprave sa vozia ľudia, chodia do práce, do školy a podobne. Tvoria určité hodnoty a keby ich železnice nedopravili, bol by to veľký problém."
Keby ste vy boli viazaný zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme, odmietli by ste dopravu, keby štát nezaplatil?
„Áno, pretože Cargo sa musí správať trhovo. Na rozdiel od osobnej železničnej spoločnosti je Cargo zasadené do štandardného konkurenčného prostredia. Druhou vecou je, že my vozíme tovar, nie ľudí. Ale logicky by to malo byť tak, nie sú peniaze, nie je výkon."
V čom je ten rozdiel v cenovej politike vás a ZSSK?
„ZSSK má v podstate na osobnú dopravu monopol. Pripravuje sa nejaká liberalizácia aj tam. Ale my už sme zasadení do konkurenčného prostredia, čiže si nemôžem dovoliť monopolne zdvihnúť ceny za dopravu tovaru. Klienti by odišli ku konkurencii."
Viete si predstaviť, že ZSSK by bola tiež v konkurencii ako dnes Cargo?
„Viem si to predstaviť. Ale nebudú to mať vôbec ľahké. Konkurencia vchádza to tých najlukratívnejších činností a vám potom ostane ten zvyšok, musíte byť pripravení nastaviť podmienky, aby ste prežili. Aj u nás vozí konkurencia ucelené vlaky a nám ostáva drobná robota."
Predávať budeme s mierou
Hovorí sa o predaji časti majetku Carga.
„Nepripravujeme žiadne masívne výpredaje. Rokujeme so ŽSR o rôznych vyrovnaniach. Existujú desiatky nájomných zmlúv, ktoré vznikli tým, že my prenajímame niečo im, oni za to niečo nám. Je to veľmi neprehľadné. Budeme to vyrovnávať, ale za normálnych trhových podmienok. Sú predsa štatutári firmy, ktorí zodpovedajú za to, že ten majetok nebude len tak niekde vypredaný."
Cargo ma opravárenskú divíziu, ktorá je v rámci podniku zisková. Na Slovensku sú však aj samostatné železničné opravovne. Čím to je, že vaša opravárenská divízia je v zisku?
„Opravárenstvo je na rozdiel od prepráv manažovateľné. Máte klienta, máte zákazku, máte materiál a výkon. Viete si presne nastaviť cenu, aby to zodpovedalo nákladom. V preprave je viac stupňov voľnosti, je veľmi ťažké niečo plánovať a nastavovať dopredu. Aj táto zložka žije v konkurencii, ale napríklad 50 miliónov z celkových 80 miliónov tržieb tejto divízie tvoria tržby priamo z opráv Cargo vlakov. Z ostatných 30 miliónov zase tvorí 90 percent príjmov z osobnej železničnej spoločnosti.
Hospodárske noviny tvrdia, že túto divíziu chcete privatizovať.
„To je nedorozumenie. Uvažovali sme o tom, či opravárenstvo neodčleniť ako samostatnú spoločnosť a previesť ju na štát. Bola to pracovná úvaha o tom, ako splatiť časť 166-miliónovej pôžičky od štátu, dostal by od nás zdravú a zarábajúcu firmu. Ale napokon sme sa rozhodli, že nepôjdeme touto cestou. Žiadame o ročný odklad splátky úveru a veríme, že v roku 2012 budeme mať na splátky peniaze. Čiže žiadna privatizácia opravárenstva nehrozí."