Mestá v dlhoch problém nevidia, zvyšujú aj deficit štátu

Samosprávy svojimi dlhmi pomáhajú zvyšovať deficit štátu. Týka sa to aj hlavného mesta.

BRATISLAVA. Hlavné mesto má neuhradené faktúry, no odmieta, že by bolo v platobnej neschopnosti. „Mesto si hradí bežné výdavky bez časového sklzu. Ťažko hovoriť o platobnej neschopnosti," povedal vedúci finančného oddelenia magistrátu Juraj Bulík. Tvrdí, že peniaze dostávajú načas všetky školy, sociálne zariadenia, centrá voľného času, funguje mestská hromadná doprava či odvoz a likvidácia odpadu.

Iné je to, pokiaľ ide o kapitálové výdavky. Mesto pripúšťa problémy s uhrádzaním faktúr pri niektorých investičných projektoch. Pri obnove a rekonštrukcii Zimného štadióna Ondreja Nepelu sa dvoma dodatkami k zmluve zvýšila suma o viac ako 10 miliónov eur, hovorí Bulík. Mestské zastupiteľstvo dodatky k zmluve zatiaľ neschválilo.

Mesto tiež dlhuje za Starý most 1,2 milióna eur dodávateľom cez firmu Metro. Ďalších   4,7 milióna eur za Starú radnicu dlží mestská organizácia Paming stavebnej firme. Metro a Paming si majú zobrať úver. Hlavné mesto by ho zrejme nedostalo pre vysokú zadlženosť.

Rezort  financií tvrdí, že finančné výkazy mesta Bratislavy v prvom polroku neukazujú, že by muselo zavádzať ozdravný režim a nútenú správu. Čísla za tretí štvrťrok  k dispozícii nemá.

Osobitnú dotáciu hlavnému mestu štát neposkytne. Mesto však ani za novej vlády neobišlo celkom nakrátko. Z dotácie v sume 39,5 milióna eur, ktorú vláda schválila pre obce v polovici októbra, sa Bratislave ušlo 4,2 milióna eur.

Nelichotivé čísla

Čísla za minulý rok nevyznievajú pre mesto nijako priaznivo. Bratislava podľa analýzy miest a obcí inštitútu INEKO vlani hospodárila s deficitom 35,8 percenta. „To naznačuje, že výdavky sa dostali spod kontroly mesta," povedal analytik inštitútu Peter Goliaš.

Bratislava ho nefinancovala cez vyššie zadlženie, ale vyčerpaním rezervného fondu. „To však fungovalo len rok. Objem prostriedkov v rezervnom fonde klesol zo 106 miliónov eur na 24 miliónov koncom roku 2009, pri schodku 77 miliónov eur," povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák, ktorý je spoluautorom analýzy. To pre tento rok znamená, že Bratislava musí buď výrazne zlepšiť hospodárenie, alebo si požičať, povedal.

Bratislava sa pohybuje tiež na zákonom povolenej hranici 60 percent, ak ide o podiel jej dlhu na bežných príjmoch mesta.

Kandidáti na bratislavského primátora nevylučujú, že by dlh hlavného mesta riešili aj znižovaním platov či prepúšťaním. Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) by zvážil cestu Radičovej vlády. Platy by možno znížil o 10 percent. „Ale bude sa to musieť spraviť selektívne a nie plošne," povedal.

Na platy sa chce pozrieť aj jeho pravicová protikandidátka Magda Vášáryová (pravicová koalícia).  Chce si preveriť najmä mzdy vedúcich pracovníkov mestských podnikov. Zmrazenie miezd navrhuje i Alojz Hlina (nezávislý). Chce sa pozrieť aj na to, čo niektorí ľudia robia.

Dlhy vraj nie sú problém

No zákonné podmienky na výšku dlhu a dlhovej služby, čo je podiel nesplatených úrokov a istiny úveru na príjmoch obcí, nesplnilo vlani 141 miest a obcí. Dlh prevyšujúci 60 percent príjmov malo 55 obcí. Dlhovú službu malo vyššiu ako povolenú 93 obcí. Vystavujú sa tak riziku, že nebudú schopné splácať svoje záväzky.

Mestá sa dlhmi necítia ohrozené. Občania ich podľa primátorov nepocítia. „Nie sme v platobnej neschopnosti, všetko funguje, ako má," povedal hovorca mesta Žiliny Martin Barčík.

Primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš hovorí, že keď sa do dlhov mesta nezapočítajú eurofondy, klesne na 38 až 40 percent. „Takže nemáme čo riešiť, je to bez problémov," povedal.

S vyššími daňami mestá zatiaľ nepočítajú. Dôvodom sú aj blížiace sa komunálne voľby. „O tom, či sa budú zvyšovať poplatky a dane, bude rozhodovať zastupiteľstvo, ktoré vzíde z nových volieb," potvrdil hovorca Martina Jozef Petráš.

Ani Mušák nepovažuje zadlžovanie obcí za katastrofálne. Viaceré z nich ho oproti roku 2006 dokonca znížili.

„Minulý rok však úhrnný schodok obcí dosiahol 283 miliónov eur. Mnohé obce neboli aj napriek výpadku príjmov ochotné alebo schopné šetriť, ale naopak výdavky zvyšovali," povedal Mušák. Obce dostali vlani v decembri od štátu dotáciu 100 miliónov eur na riešenie výpadku daňových príjmov.

Obce hospodárili ku koncu septembra tohto roka so schodkom 148,5 milióna eur. Rezort financií ráta v budúcoročnom rozpočte s deficitným hospodárením samosprávy v sume 75,9 milióna eur. „Riešením je prísnejší dohľad štátu spojený so sankciami a nápravnými opatreniami v prípade neplnenia kritérií finančnej stability," hovorí Goliaš. Priestor je podľa neho aj vo zvyšovaní daní z nehnuteľností.

Šéf finančného parlamentného výboru Jozef Kollár (SaS) hovorí, že 28 percent rozpočtových výdavkov miest a obcí tvoria náklady na činnosť obecných a mestských úradov. Je to viac peňazí ako dávajú na školstvo, dopravu či zdravotníctvo.

Obce budú od januára obstarávať  elektronicky, čo by im malo znížiť náklady a korupciu.