Poslanci menia vládny balíček

Zopár poslancov chce rýchlejšie zavedenie fiškálnych pokladníc. Má sa tým vykryť výpadok príjmov, ak sa zvýhodnia malé pivovary.

BRATISLAVA. Koaličnú dohodu na ozdravnom balíčku za 1,7 miliardy eur začínajú nabúravať poslanci. Výsledkom môže byť, že cena každého pollitra piva nestúpne pre vyššie spotrebné dane o sedem percent.

„Teraz je na parlamente, aby dotiahol návrhy do konca, aby to bolo v súlade s programovým vyhlásením vlády,“ povedal poslanec KDH Anton Marcinčin.

Diferencovaný prístup

Zástupcovia pivovarníkov odovzdali včera predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) petičný hárok s viac ako 170tisíc podpismi. Tvrdia, že nechcú, aby sa zopakoval scenár z roku 2003, keď zaniklo sedem pivovarov a o prácu prišlo 1200 ľudí.

Sulík je však presvedčený, že zvýšenie tejto dane je správne. „Navyše si myslím, že všetky druhy alkoholov by mali byť zaťažené rovnakou daňou, ktorá zohľadní obsah čistého alkoholu,“ povedal Sulík.

Kde sa dajú čakať zmeny

Spotrebná daň na pivo: zrejme nestúpne pre malé pivovary.
Tretí pilier: zamestnávatelia nebudú platiť z príspevkov do tretieho piliera odvody.
Diskutovať sa má aj o tom, či je správne zdaniť príjmy obcí a žúp pri predaji majetku obcí.
Asi sa ponechá zvýhodnenie finančného lízingu pri odpisoch.
Rodičovský príspevok sa zjednotí na 190 eur, no matkám, ktoré dnes majú vyšší príspevok, ho vláda nezoberie.
Materská: má sa postupne zvyšovať tak, aby do roku 2014 dosiahla buď 70 percent, alebo až 100 percent čistého príjmu mamičky pred materskou.
Možno sa nezruší štatút priateľského sporiteľa v stavebnom sporení.

Vládny zámer zvýšiť spotrebnú daň na pivo už dlhšie kritizuje poslanec KDH Anton Marcinčin. Hovorí, že sa tým zníži schopnosť sektora konkurovať a o prácu prídu ľudia najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

„Osobne si myslím, že by sa zo zvyšovania spotrebnej dane mali vyňať malí výrobcovia, pretože inak ich to môže úplne zlikvidovať,“ pridal sa Peter Zajac z Mosta-Híd.

Šéf finančného výboru Jozef Kollár (SaS) potvrdil, že vo výbore sa živo diskutuje o tom, aby sa z opatrenia vyňali malé pivovary regionálneho významu, ktoré majú kapacitu do 100-tisíc až 200-tisíc hektolitrov ročne.

Otvorená je aj otázka tretieho piliera. Viacerí poslanci sa prikláňajú k tomu, aby zamestnávatelia neplatili odvody z príspevkov, ktoré odvádzajú zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie.

Kollár chce vo výbore diskutovať aj o tom, či je správne zdaniť výnosy miest, obcí a žúp pri predaji majetku.

„Ak sa to začne zdaňovať, klesnú im príjmy, dostanú sa do ešte väčšieho deficitu, v akom sú teraz. Budú o to ešte viac pýtať zo štátneho rozpočtu dotácie,“ povedal. Skôr je za lepšiu kontrolu hospodárenia samospráv.

Rozdvojenosť pri fiškálnych pokladniciach

Ak by tieto zmeny prešli, chýbať bude niečo cez 30 miliónov eur. „Pripúšťam zmeny vtedy, ak dôjde k dohode na tom, že základné rámce rozpočtu nebudú zmenené a deficit nebude zvýšený,“ zopakoval včera minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).

Vláda chce budúcoročný deficit stlačiť na 4,9 percenta HDP. V tomto roku sa očakáva vo výške 7,8 percenta.

Zopár poslancov pozná riešenie, kde nájsť peniaze: „Neodkladať zavedenie fiškálnych pokladníc o dva roky, ale možno len o tri mesiace,“ hovorí Marcinčin.

Dvojročný odklad navrhol minister Mikloš. Podnikatelia mali podľa neho zvýšené náklady pri zavádzaní eura a treba im nechať čas, aby „si vydýchli“. Proti nim stojí skupina výrobcov, distribútorov a servisných organizácií, ktorí už majú plné sklady.

„Obe strany majú pravdu. Najradšej by som bol, aby odklad nebol žiadny. Keďže miera neistoty je už dosť vysoká, dal by som tam prechodné obdobie na šesť mesiacov, aby sa každý mohol vyrovnať s právnym stavom,“ povedal Kollár.

Aj Smer sa zapája do diskusie o balíčku. Predseda Robert Fico včera povedal, že ako alternatívu predložia návrh na dodatočné zdanenie bánk.

autor: Eugen Korda