BRATISLAVA. Ceny tovarov a služieb na Slovensku podľa metodiky EÚ v auguste medziročne zrýchlili tempo rastu na 1,1 percenta. V júli stúpli o jedno percento. Informoval o tom dnes Štatistický úrad.
Počas samotného augusta ceny medzimesačne klesli o 0,1 percenta, v júli sa v rovnakej miere zvýšili.
Harmonizované indexy spotrebiteľských cien sa zostavujú na porovnanie inflácie krajín únie, slúžia tiež na posúdenie splnenia inflačného kritéria pre vstup do eurozóny. Do nej sa Slovensko začlenilo od januára 2009 ako zatiaľ posledná krajina.
Rast druhý mesiac po sebe
V auguste ceny podľa metodiky EÚ zrýchlili medziročné tempo rastu druhý mesiac po sebe.
Najviac vzrástli ceny alkoholu a tabaku, a to o 7,6 percenta. Ceny vzdelávania sa zvýšili o 4,5 percenta, ceny v zdravotníctve sa zdvihli o 4,2 percenta.
Naopak, najvýraznejší pokles (o 3,4 percenta) zaznamenali ceny nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v auguste zdražela najviac doprava, a to o 0,3 percenta. Ceny v zdravotníctve stúpli o 0,2 percenta, rovnako zdraželi aj rozličné tovary a služby.
Potraviny a nealkoholické nápoje oproti júlu naopak zlacneli o 0,8 percenta. Ceny odevov a obuvi ako aj nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domy klesli zhodne o 0,2 percenta.
Inflácia je na úrovni jedného percenta
Medziročná miera inflácie meraná národnou metodikou, ktorú štatistici zverejnili v pondelok, sa v auguste spomalila na jedno percento z júlových 1,1 percenta.
Rozdiel v hodnotách inflácie v národnej a harmonizovanej metodike spôsobuje odlišné zloženie spotrebných košov.
Inflácia meraná podľa EÚ nezahŕňa takzvané imputované nájomné, ktoré obsahuje aj platby majiteľov nehnuteľností do fondu opráv.
Údaje o inflácii podľa EÚ slovenskí štatistici zverejňujú od roku 2001.
BRATISLAVA. Inflácia meraná jednotnou európskou metodikou (HICP) sa v budúcom roku pod vplyvom trhových aj netrhových faktorov zrýchli z tohtoročného 1 na 3,5 percenta. V aktuálnej makroekonomickej prognóze to avizuje Ministerstvo financií (MF) SR.
K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť už tento rok na jeseň, a to kvôli drahším komoditám, rope a najmä potravinám, ktoré spôsobuje zlá úroda poľnohospodárskych plodín v Rusku, Kazachstane, na Ukrajine, ale aj na Slovensku.
"Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v závere roka mohol dosiahnuť sčasti aj vďaka bázickému efektu 10 percent," vyčísľuje Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva.
V úvode budúceho roka zase analytici rezortu financií predpokladajú rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny spôsobený rastom cien ropy a posilnením výmenného kurzu amerického dolára voči euru. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných látok.
Z netrhových faktorov sa na vyššej inflácii v roku 2011 podľa MF prejavia viaceré opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií. Dôjde totiž k zvýšeniu základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 20 %, spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov, zruší sa daňové zvýhodnenie pre biopalivá, daňové oslobodenie pri energetických daniach pre teplárne, zavedie sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvýšia sa aj ceny diaľničných známok.
Ak by sa tieto opatrenia naplno premietli do zvýšenia cien tovarov a služieb, ich vplyv na priemernú ročnú infláciu by bol 1,25 percentuálneho bodu (p.b.). "Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b.," konštatuje inštitút.
Príspevok zvýšenia DPH k inflácii pritom predstavuje 0,4 bodu, spotrebné dane s ostatnými faktormi prispejú vo výške 0,6 p.b.
