Výmenné lístky sa asi zrušia, penzisti zaplatia menej za lieky
V zdravotníctve by mali nastať výrazné zmeny. Minister chce zrušiť odporúčacie lístky, obmedziť doplatky či zmeniť nemocnice na akciové spoločnosti.
BRATISLAVA. K lekárovi špecialistovi by pacienti od budúceho roku mali opäť chodiť priamo, bez toho, aby si museli ísť vypýtať odporúčanie od svojho praktického lekára.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH chce nepopulárnu povinnosť zrušiť zákonom. Ficova vláda ňou chcela odradiť ľudí od svojvoľných návštev špecialistov a ušetriť. Všeobecní lekári by však aj po novom mohli informovať špecialistu o požadovaných výkonoch a o zdravotnom stave pacienta.
Limit spoluúčasti bude len na lieky
Ak ste dôchodca a zaplatili ste za lieky za tri mesiace viac ako 45 eur, budete mať od budúceho roku nárok na vrátenie peňazí. Pre zdravotne ťažko postihnutých bude limit 30 eur.
Aké budú zmeny
- Zrušenie výmenných lístkov.
- Povinnosť zverejňovania zmlúv medzi poskytovateľmi a poisťovňami.
- Zmeny potrebné na zavedenie platby za diagnózu (DRG).
Všetko, čo pacient zaplatí navyše, by mala vrátiť zdravotná poisťovňa. O preplatok sa má požiadať raz za štvrťrok. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý do pripomienkového konania predložilo ministerstvo zdravotníctva vedené Ivanom Uhliarikom z KDH.
V limite len najlacnejšie
Do spoluúčasti však nebude možné započítať všetky doplatky, ktoré v lekárňach dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí zaplatia. „Do limitu sa započítavajú doplatky za lieky len vo výške doplatku za najlacnejšie náhradné lieky,“ píše sa v návrhu zákona.
Bude to znamenať, že ak zaplatia za liek doplatok napríklad 10 eur, ale na trhu existuje aj liek s rovnako účinnou látkou, ale s doplatkom len euro, do limitu sa započíta len euro. Exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer) si myslí, že ľudia budú zmätení.
„Pacienti budú platiť doplatky s vedomím, že nad limit im to poisťovňa preplatí. Lenže poisťovňa im povie, že im to nepreplatí, lebo na trhu bolo generikum s nižším doplatkom.“
Návrh ešte určuje, že do limitu sa nebudú zaratúvať ani doplatky za lieky, z ktorých najlacnejší druh poisťovne preplácajú menej ako 75 percentami z maximálnej ceny.
Ministerstvo počíta s tým, že túto novinku využijú dve percentá poistencov. Pre poisťovne by to podľa rezortu znamenalo zvýšenie nákladov o sedem miliónov eur ročne.
Minister Uhliarik pôvodne hovoril, že by sa limity mali týkať zdravotnej starostlivosti. V návrhu zákona sa však hovorí už len o liekoch. Je to preto, že lieky tvoria najvýznamnejšiu „časť priamych platieb obyvateľstva za zdravotníctvo. Spôsobuje aj najvýznamnejší sociálny dosah," tvrdí ministerstvo.
Rezort chce návrhom chrániť „zraniteľných pacientov“. Sú však aj názory, že by do tejto skupiny mohli patriť okrem dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých aj iní ľudia. „Sociálne slabé skupiny môžu byť aj slobodné matky či nezamestnaní,“ hovorí exminister Raši.
Analytik Juraj Karpiš z INESS rozšírenie skupiny nevidí ako dobrý nápad. „Zlú sociálnu situáciu obyvateľov nie je efektívne riešiť cez zdravotníctvo. Máme na to sociálny systém,“ povedal.
Viac byrokracie
Návrh ministerstva zdravotníctva je podľa zdravotných poisťovní náročný na administratívu. Tvrdí to aj ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej pripomienke.
Byrokracia môže výrazne zvýšiť náklady zdravotných poisťovní. „S filozofiou návrhu súhlasíme. Z pohľadu praxe je však proces zbytočne administratívne komplikovaný,“ povedala PR manažérka poisťovne Dôvera Zuzana Horníková.
Realizácia nebude jednoduchá ani podľa Martina Hargaša, člena predstavenstva poisťovne Union. Očakáva, že sa ich náklady môžu zvýšiť aj o pol milióna eur.
„Keď poisťovne budú musieť v tomto prípade vydať viac peňazí z poistenia, tak v iných druhoch zdravotnej starostlivosti ich budú musieť usporiť,“ povedal. Znížiť dôsledky by mohlo podľa neho napríklad zníženie frekvencie „vratiek“ na rok.
Z nemocníc by do konca budúceho roka mali byť akciové spoločnosti. Niektoré to nemusia prežiť.
BRATISLAVA. „Fakultné nemocnice robia najväčšie dlhy,“ povedala včera premiérka Iveta Radičová. Ministerstvo zdravotníctva preto chce, aby sa do konca budúceho roka nemocnice transformovali na akciové spoločnosti. Cieľom je zlepšiť hospodárenie.
Na to však nemôžu mať dlhy. V opačnom prípade by ich veritelia mohli dať do konkurzu. Za prvý polrok tohto roka mali dlh 153 miliónov eur.
Exminister Richard Raši je presvedčený, že transformácia je nereálna, ak sa do nemocníc neinvestujú „výrazné financie“. V opačnom prípade niektoré fakultné nemocnice zaniknú. Najviac sú podľa neho ohrozené veľké nemocnice v Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici.
Zánik niektorých nemocníc pripúšťa aj Juraj Karpiš z INESS: „Je pravdepodobné, že niektoré z nich budú musieť zmeniť svoje fungovanie alebo skrachovať.“
Fakultné nemocnice sa zatiaľ k návrhu nechcú vyjadrovať, chcú počkať, kým bude konečný. Ministerstvo zatiaľ nevie, koľko peňazí bude potrebovať na oddlženie.
„Rezort ešte nestanovil presný postup na transformáciu nemocníc,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Aj napriek tomu v návrhu pripúšťa potrebu „istej formy oddlženia“.
štvrtok 19. 8. 2010 | Veronika Folentová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Foto: Ilustračné - TASR

- 4 hodiny
- 24h
- 3dni
- 7dní
- Na bezcenných akciách zarába finančná skupina milióny 18 830
- Priemyselná výroba prestala brzdiť 2 902
- Peniaze na platy vidí už len Uhliarik 2 848
- Medzi USA a eurozónou sa roztvárajú nožnice 572
- Agentúra Fitch znížila ratingy VÚB banky 562
- Podnikatelia budú môcť z áut odstrániť deliacu mriežku 529
- S&P: Grécku odpis vyše dvoch tretín dlhu nepomôže 435
- Grécko ide do Bruselu s neúplnou dohodou na úvere 366
- Protipirátska dohoda môže platiť napriek nesúhlasu krajín 223
- Nokia prepustí v maďarskom Komárome 2300 ľudí 221






























