BRATISLAVA. Vláda Roberta Fica sa najmä pred voľbami snaží presviedčať o dobrých číslach našej ekonomiky. Pomáha si tým aj vtedy, keď príde reč na kauzy, ktoré by jej mohli zobrať voličské body.
„Tí, čo sa nevedia zmieriť s tým, že Slovensko má dobré čísla, klesá nezamestnanosť, nemajú inú možnosť, inú šancu, len ísť cestou podvrhov, klamstiev,“ povedal včera premiér v reakcii na kompromitujúcu nahrávku .
Slovensko síce dosiahlo v prvom štvrťroku najvyšší hospodársky rast v únii, keď ekonomika vzrástla o 4,8 percenta, no s nezamestnanosťou to také ružové nie je. V rovnakom období sa dostala už nad 15 percent. O čom Fico nehovorí vôbec, je tempo zadlžovania.
Šprintéri
Slovensko má síce nižší verejný dlh ako Grécko a Maďarsko, no tempo, akým sa štát zadlžuje, je varovné. Verejný dlh Maďarska, na ktoré dozerá Medzinárodný menový fond, stúpol vlani medziročne o 5,4 percenta HDP.
Náš oficiálny dlh stúpol o osem percent, rástol teda rýchlejšie. Ak by sa do dlhu zarátalo aj elektronické mýto a druhý balík PPP, čo naša vláda neurobila, náš dlh by podľa prepočtov inštitútu INEKO stúpol až o 10,1 percenta. Tempo zadlžovania Grécka bolo vlani rýchlejšie. Dlh medziročne stúpol o 15,9 percenta.
V roku 2010 by dlh Maďarska mal podľa oficiálnych údajov stúpnuť medziročne už len o 0,6 percenta HDP. Na Slovensku o ďalších 5,1 percenta HDP. Ak by sa uzavreli všetky PPP projekty, neoficiálny dlh podľa prepočtov INEKO stúpne zhruba až o 13 percent HDP, teda viac ako v Grécku.
„Celkovo tak presiahne 50 percent,“ povedal analytik inštitútu Peter Goliaš.
Skrytý dlh
Výdavky na PPP projekty, teda financovanie výstavby diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj mýta zaplatia síce najprv súkromní investori, no štát, teda daňoví poplatníci, im ich bude musieť vrátiť spolu s úrokmi. Už v tomto roku máme za mýto zaplatiť 104 miliónov eur.
Do dlhu to zarátané nie je. Vláda však poskytuje aj dotácie či návratné finančné výpomoci. Vlani napríklad poskytla návratnú finančnú výpomoc pre železničné Cargo vo výške 166 miliónov eur a pre Železnice SR 70 miliónov eur.
Keďže ministerstvo financií nechce zverejniť Štátny záverečný účet, nedá sa overiť, či ich zarátalo do deficitu verejnej správy. Ficov kabinet dal vlani aj 130 miliónov eur na oddlženie nemocníc, podľa všetkého nie sú zahrnuté v dlhu.
Rovnako vlani na jeseň zvýšil základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 65 miliónov eur a v roku 2008 cez návratný štátny príspevok vo výške 70 miliónov eur podporil výstavbu terminálu bratislavského letiska. Zadotoval aj výstavbu štadiónov v Bratislave. Ministerstvo financií na naše otázky neodpovedalo.
Pozor na rating
Pred voľbami sa viac ako inokedy na nás upierajú pohľady zo zahraničia. Komentátor agentúry Reuters napríklad varoval, že ak zvíťazí ľavica, pre Slovensko to bude znamenať príchod problémov. „Slovensko stráca konkurencieschopnosť a môže sa tak ocitnúť vo väčších problémoch ako susedné Maďarsko.“
Rýchle tempo rastu verejného dlhu však môže vyvolať kritické reakcie ratingových agentúr. „Ak by sa táto hrozba splnila, zhoršenie ratingového výhľadu by sa mohlo nepriaznivo dotknúť ceny za pôžičky slovenskej vlády,“ povedal hlavný ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo.