BRATISLAVA. Konštatuje to ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého bol síce rozvoj inovačných aktivít plánovaný s adekvátnou finančnou podporou zo strany štátneho rozpočtu, avšak situáciu zmenila hospodárska kríza a vláda použila finančné zdroje štátneho rozpočtu najmä na opatrenia, ktoré boli zamerané na subvencovanie pracovných miest a celkový prístup k zachovaniu zamestnanosti. "Keďže na plánované aktivity neboli vyčlenené potrebné finančné zdroje, nebola ani zabezpečená podpora v takej miere, ako sa pôvodne uvažovalo," dodáva rezort v správe o plnení opatrení inovačnej stratégie a politiky za minulý roka a prvý štvrťrok tohto roku.
Rovnako vlani pokračoval aj trend medziročného poklesu investícií privátnym sektorom do výskumných a inovačných aktivít. Problémom je podľa ministerstva i pretrvávajúca slabá kooperácia medzi poskytovateľmi poznatkov a ich prijímateľmi v rámci všetkých odvetví. Slovensko však v súčasnosti podľa správy nemá rámec pre účinnejšie prepojenie rozvoja priemyslu a vybraných služieb s výsledkami výskumu, vývoja a inováciami v praxi . Bez podstatnej zmeny prostredia inovácií a mechanizmov podpory inovácií, nie je podľa ministerstva hospodárstva možné očakávať podstatný obrat a zlepšenie postavenia Slovenska v rámci únie.
Napriek dopadom hospodárskej krízy pritom podľa rezortu nie je čas znižovať výdavky na výskum a inovácie. "Naopak, je vhodné až nutné ich zvyšovať v záujme zvládnutia krízových procesov a položenia základov obnovy," dopĺňa rezort v správe. Slovensko totiž musí počítať s tým, že ukončenie krízy vyvolá novú štruktúru dopytu, ktorý nebude možné uspokojiť bez inovácií založených na výskume a vývoji. "Bolo by preto strategickou chybou, keby sa pri riešení aktuálnych krízových problémov nezohľadnili strednodobé a dlhodobé priority podporujúce rozvoj, ktorý je založený na výskumom podporených inovačných aktivitách," upozorňuje ministerstvo.
Obdobie platnosti aktuálnej Inovačnej politiky SR končí v tomto roku. Doterajšie skúsenosti podľa rezortu hospodárstva ukazujú, že priority inovačnej stratégie, ako aj jednotlivé opatrenia inovačnej politiky boli stanovené správne a zodpovedné subjekty ich priebežne plnia. Limitujúcim faktorom dosahovania výraznejších pozitívnych výsledkov je však nedostatočné finančné krytie jednotlivých aktivít. Ministerstvo hospodárstva chce v spolupráci s ďalšími aktérmi inovačného procesu na Slovensku pripraviť do konca tohto roku novú inovačnú politiku na obdobie rokov 2011 až 2013. "Cieľom je, aby sa zo súčasnej výrobno-montážnej priemyselnej základne Slovensko postupne pretransformovalo do pozície výskumno-vývojovej a výrobnej základne," uvádza ministerstvo.
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
