Pôvodná agentúrna správa bola o 19:38 nahradená autorským textom SME
BRATISLAVA. Až po voľbách. Toto nepriamo odkázala Európska komisia ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu (Smer). Do volieb totiž nedá „požehnanie“ plánovaným 75 kilometrom súkromných úsekov ciest medzi Martinom a Prešovom. „Konečné stanovisko nebude hotové do konca tohto týždňa,“ potvrdila dnes Monica Westerénová z tlačového oddelenia eurokomisára pre životné prostredie.
Súhlas od Bruselu je pritom pre prvý balík PPP kľúčový. Bez neho totiž Európska investičná banka nepožičia potrebnú miliardu eur. Na cestu sa má spolu vyskladať 2,5 miliardy eur, aby sa mohla postaviť. Počas ďalších 30 rokov však má Slovensko za autostrádu zaplatiť rekordných 9,13 miliárd eur.
Betónom cez Fatru
- 75 kilometrov úsekov cesty medzi Martinom a Prešovom;
- V projekte je zapojených 17 komerčných bánk, Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD);
- Odhadovaný objem celkových úverov je 2 až 2,5 miliardy eur;
- EIB má poskytnúť jednu miliardu eur so štátnou garanciou na 700 miliónov, EBRD 250 miliónov eur.
- Za 30 rokov by sme potom
museli splatiť 9,1 miliardy eur.
Európska komisia má pochybnosti o tom, ako diaľnica zasiahne do životného prostredia. Ide o to, že namiesto spojenia obcí Turany a Hubová tunelom, sa má betónová cesta stavať po povrchu. Pretne tak chránené územia Veľkej a Malej Fatry. Westerénová povedala, že dokumenty zo slovenskej strany dorazili do Bruselu včera.
„Nie je jasné, aký bude mať cesta dosah na rôzne ekosystémy alebo či budú mať zmierňujúce opatrenia efekt,“ dodala. Predstavitelia komisie podľa nej teraz diskutujú so zástupcami ministerstva, aby pomohli našim orgánom podať komplexnú informáciu, ktorú Brusel žiada.
Vážny dnes nevedel, či sa do volieb stihne projekt finančne uzavrieť. „Stále rokujeme s Európskou komisiou,“ povedal pre agentúru SITA. Teraz očakáva odpoveď na dokumenty, ktoré rezort zaslal do Bruselu.
Stretávajú sa
Okrem úradníkov z Bruselu sa majú zástupcovia rezortu dopravy stretnúť aj s ľuďmi, ktorých sťažnosti peniaze na cestu medzi Martinom a Prešovom stopli. Westerénová upresnila, že by sa ich stretnutie malo uskutočniť na budúci týždeň.
Vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer potvrdil, že určité rokovania už prebehli a ďalšie sa chystajú. Posledné materiály, ktoré ochranári očakávali od ministerstva, dorazili dnes večer.
„Požiadavkou ministerstva dopravy je, aby sme sa k tomu vyjadrili do piatku. Všeobecne pri posudzovaní vedeckých podkladov a recenziách trvá takáto práca dva až tri týždne,“ povedal Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Kedy bude osud PPP diaľnice jasný, nevedno. „Platí, že sme schopní rozhodnúť vo veci v momente, keď máme kompletné podklady. Bez toho nie sme schopní sa pohnúť,“ hovorí Ladislav Miko z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie.
BRATISLAVA. Minister dopravy Ľubomír Vážny má záujem pokračovať vo svojej funkcii aj po blížiacich sa parlamentných voľbách. Podmienkou je, aby dostal potrebnú dôveru a aby Smer-SD, ktorý ho nominoval, zostavoval budúcu vládu. Na otázku, či by si na to trúfol, odvetil kladne.
"Áno. Myslím si, že som to urobil dobre. Je za mnou vidieť kus roboty. Rád by som tú robotu kontinuálne doťahoval ďalej," povedal v stredu Vážny krátko po otvorení nového terminálu na bratislavskom letisku.
Vážny tvrdí, že nevie, či s ním Smer počíta na post ministra dopravy aj v nasledujúcom štvorročnom období. "To ja neviem. To podľa mňa nikto nevie," poznamenal Vážny. Potvrdil pritom, že pri obsadení postu ministra dopravy sa spomínali viaceré mená, napríklad aj terajší generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma. Podľa Vážneho funkcia ministra dopravy je otvorená pozícia.
Vážny (52) je ministrom dopravy za Smer-SD od vzniku súčasnej vládnej koalície v roku 2006. Pred vymenovaním za ministra dopravy pôsobil štyri roky ako poslanec Smeru v opozícii, v parlamente zastával funkciu podpredsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Do politiky prišiel v roku 2002 zo spoločnosti Biotika, a.s. v Slovenskej Ľupči, kde bol podpredsedom predstavenstva a predsedom dozornej rady. Predtým bol aj riaditeľom firmy Stavoinvesta, s.r.o. v Banskej Bystrici. Na Stavebnej fakulte bývalej SVŠT (v súčasnosti Slovenská technická univerzita) v Bratislave vyštudoval odbor pozemné staviteľstvo.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO