Počiatek sociálne podniky odložil

Sociálne podniky preveruje Úrad pre verejné obstarávanie. Na návrh ministerstva financií. Závery jeho kontroly sa posúvajú za voľby.

BRATISLAVA. Tendre, ktoré prebehli v siedmich pilotných sociálnych podnikoch ministerky práce Viery Tomanovej (Smer), preveruje Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Podnet na preverovanie podalo ministerstvo financií, ktoré robilo v pilotných podnikoch hĺbkovú kontrolu na podnet Európskej komisie. „Sú podozrenia pri viacerých verejných obstarávaniach,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.

Kde prebieha kontrola ÚVO

Spišsko-gemerský sociálny podnik, n. o., Rožňava
Horehronský, s. p., Brezno*
Revúcky, s. p., Muráň
Mesto Krompachy
Gemerský, s. p., Klenovec
Veľkokrtíšsky, s. p., Veľký Krtíš
Agentúra rozvoja Slovensko - východ, Humenné.

* Ministerstvo práce s ním zrušilo zmluvu. Rovnako aj so sociálnym podnikom Arvik.

V každom z podnikov podľa hovorkyne ÚVO Heleny Fialovej kontrolujú priemerne tri až štyri verejné súťaže. V niektorých aj päť. Fialová nechcela špecifikovať, o ktoré ide, kým neskončí kontrola.

Problematickými sú však napríklad nákupy strojov a zariadení, kancelárskej techniky, ale aj súťaže na niektoré služby, napríklad účtovnícke.

Do volieb nič nebude

Kým ÚVO nevydá stanoviská k podozrivým verejným obstarávaniam, ministerstvo financií nevydá podľa Šmála záverečné stanovisko k svojej kontrole. Kedy by mal úrad rozhodnúť, Fialová povedať nevedela.

Ministerstvo financií im svoje podozrenia posielalo v polovici apríla. Do volieb ostávajú už len dva týždne a dovtedy správa o pilotných sociálnych podnikoch zrejme neuzrie svetlo sveta.

Šmál tvrdí, že nemôže obísť ÚVO, pretože „práve verejné obstarávania boli jednou z najspochybňovanejších častí celej činnosti pilotných sociálnych podnikov“.

Ako sa obstarávalo

V troch sociálnych podnikoch na Horehroní, Revúckom, Veľkokrtíšskom a Horehronskom, si prišla na svoje aj firma Uniforst. Spoločníkom v nej bol v 90. rokoch Tibor Lebocký, ktorý je dnes poslancom za Smer.

Lebocký priznal, že súčasných majiteľov Pavla a Danu Segečových pozná, ide o jeho bývalých spolupracovníkov. Tvrdí však, že o obstarávaní pre sociálne podniky nič nevie.

Uniforst vyhral štyri tendre na nákup strojov a zariadení na spracovanie dreva a biomasy. Celková suma zákaziek, ktoré získal, je viac ako 1,1 milióna eur.

Veľmi dobre si pri obstarávaní viedla aj firma Decommer-OTS z Detvy, tendre vyhrala vo Veľkokrtíšskom, Horehronskom, Revúckom a Gemerskom sociálnom podniku. Jej jediným majiteľom je Juraj Hudák.

Tvrdí, že nie je členom žiadnej politickej strany. Keď sme mu v telefonáte povedali, že zisťujeme prepojenia firiem, ktoré vyhrali tendre v sociálnych podnikoch na politické strany, zložil.

Hudákova firma zásobuje Horehronský, Gemerský, Veľkokrtíšsky a Revúcky sociálny podnik autami a strojmi. Firma Decommer-OTS vyhrala šesť tendrov a zarobiť má 1,5 milióna eur.

V podniku Agentúra rozvoja Slovenska - Východ zase zarobil Ľubor Čirkes, synovec poslankyne za Smer Jany Vaľovej. Vyhral tender na publicitu. Tieto tendre sú len časťou problematických verejných obstarávaní.

Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov

Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.

Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006

Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).

Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy

Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií

Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.

Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.