BRATISLAVA. Aj začiatkom mája Európska komisia upozorňovala našu vládu na výrazný nárast rozpočtového deficitu. Ani tentoraz z toho nebola veľká téma pre politikov. Rovnaký postup bol aj v Grécku.
To však dnes aj slovenskí politici ostro kritizujú a volajú po prísnejšej kontrole a sankciách. Kontrola a pokuty by podľa väčšiny z opýtaných mohli pomôcť predísť situácii, v akej je teraz Grécko a celá eurozóna.
Pravidlá sú dobré, kontrola zlyhala
Únia by mala zlepšiť kontrolu, ozýva sa zborovo z domácej politickej scény. Predstavu o tom majú však skôr len hmlistú.
„Ak je to technicky možné, nemám s tým problém," reagoval včera premiér Robert Fico na možnosť, že by zadlžený štát bol vypudený z eurozóny. Spomenul aj diskutovanú možnosť, že krajina, ktorý porušila spoločné pravidlá, by nemohla hlasovať na Rade EÚ, kde rozhodujú lídri členských štátov únie. Bola by to podľa premiéra vážna sankcia.
„Mali by sa prísnejšie vymáhať existujúce pravidlá," povedal Anton Marcinčin, podpredseda KDH. Ako konkrétne by sa mali sprísniť, bude na „veľkej dohode, či to bude pokutami alebo inak".
Jozef Habánik z HZDS zas očakáva „jasnejší signál, že tí, ktorí nebudú dodržiavať programy stability a rastu, nebudú musieť za každých okolností byť členmi eurozóny".
Sprísniť mechanizmy kontroly navrhuje aj Ivan Mikloš, podpredseda SDKÚ. Dôležitejšia je podľa neho zmena mechanizmu pomoci, ktorú Európa Grécku poskytla. Grécko mala podľa neho nechať, aby situáciu vyriešilo samo za pomoci bánk a Medzinárodného menového fondu (MMF). Šlo by teda o bankrot.
V pokutách vidí riešenie Iván Farkaš z SMK. Na pritvrdzovanie pravidiel je však podľa neho neskoro. Tie by sa nemali meniť ani podľa predsedu SaS Richarda Sulíka: „Nemali by sa meniť, ale dodržiavať. Sú tam jasné politické zodpovednosti, ktoré končia pri Barrosovi, predsedovi komisie. Ten by sa mal ako prvý zbaliť a odísť odtiaľ. Lebo on sa nedržal pravidiel komisie."
V tomto sa Sulík zhoduje s podpredsedníčkou SNS Annou Belousovovou. „Nie je problém v pravidlách, ale v tom, že zlyhal ten, kto ich mal kontrolovať," povedala. Vymýšľanie pravidiel je podľa nej predstieranie činnosti. So Sulíkom súhlasí aj v tom, že očakáva vyvodenie dôsledkov od inštitúcií, čo zlyhali.
O potrestaní tých, čo nedostatočne kontrolovali grécku ekonomiku, hovorí aj Béla Bugár, predseda Most-Híd: „Mali by prísť o výhody". Mali by im strhávať z platu či ich dokonca vymeniť, tvrdí. Prikláňa sa aj k sankciám štátov.
Väčšina z politikov vidí reálne aj to, že by Grécko už nebolo súčasťou eurozóny. Aj keď to označujú za krajné riešenie. Politici sa nezhodujú ani v názore, či by mohlo pomôcť, ak by krajina, ktorá klamala alebo žila nad pomery, prišla o eurofondy.
Niektorí to označujú za možné riešenie. Habánik so Sulíkom to odmietajú. Ani Belousovová v tom nevidí zásadné riešenie.
Schému pomoci nechcú
Väčšina z opýtaných politikov odmieta núdzový fond za 750 miliárd eur, na ktorom sa dohodla cez víkend eurozóna. Teda nie sú ani za to, aby Slovensko bolo súčasťou tejto schémy. Jeho „kvóta" je asi 4,5 miliardy eur. Grécku máme požičať 820 miliónov.
„Neviem, či by touto cestou mala ísť Európa," povedal Marcinčin. Aj podľa Farkaša je otázne, či by to pomohlo. „Úvahy sú logické, ale grécky scenár dáva za pravdu skeptikom."
Pochybnosti má aj Béla Bugár. Stačia podľa neho dnešné mechanizmy, len by sa mala sprísniť kontrola. Richard Sulík spolu s Ivanom Miklošom nápad odmietli ako zbytočný.
Opačný názor má Habánik z HZDS - ak to schvália krajiny, „nie sú výhrady". Aj SNS sa v tejto otázke radšej spoľahne na odborníkov.