BRATISLAVA. Slovenské nemocnice dlžia dodávateľom liekov desiatky miliónov eur.
Upozornil však, že ide o orientačné číslo. Nie všetci dodávatelia sú totiž členmi asociácie, mnohí považujú tento údaj za obchodné tajomstvo. Koľko z tejto sumy tvoria štátne a koľko neštátne zdravotnícke zariadenia spresniť nevedel. Ide o číslo, ktoré zahŕňa asi 80 až 90 subjektov.
Podľa Niku oddlžovanie návratnou finančnou výpomocou z konca uplynulého roka pomohlo najmä štátnym nemocniciam. "Problémom ostávajú zdravotnícke zariadenia pod vyššími územnými celkami," skonštatoval. Ako vysvetlil minister zdravotníctva Richard Raši, mnohé sa totiž pretransformovali napríklad z neziskových organizácií na akciové spoločnosti. Na neziskovkách nechali niektoré činnosti, no zároveň aj všetky dlhy, čo komplikuje ich splácanie.
Minister pritom po stretnutí s predstaviteľmi asociácie opätovne pripustil návrat pôvodného fungovania degresívnej marže v nemocniciach. "Stále to ostáva otvorená otázka," vyhlásil. Podmienkou však podľa neho je, aby zmeny neohrozili dodávky liekov. Fungovanie degresívnej marže v zdravotníckych zariadeniach sa zmenilo začiatkom apríla minulého roka. Rezort sa rozhodol, že budú kupovať lieky za maximálne 9-percentnú prirážku.
Nemocnice totiž dlžili dodávateľom a tí hrozili, že obchodovanie s nimi ukončia. Pôvodne boli lieky rozdelené podľa ich ceny do viacerých pásiem s rôznymi prirážkami. Pri drahších liečivách boli prirážky nižšie, pri lacnejších naopak vyššie.
Čo sľúbili: Väčšina nemocníc nedokáže plniť svoju úlohu a súčasne udržať chod zdravotníckeho zariadenia s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina neustále vytvára dlh, a to nielen skrytý v podobe neobnovovania prístrojovej techniky, nemožnosti väčších opráv na budovách (...) ale aj otvorený dlh v podobe neuhradených faktúr za odobraté lieky, špeciálny zdravotný materiál či potraviny alebo teplo, vodu či ostatné energie.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najužitočnejších sľubov. Zastavanie rastu dlhu štátnych nemocníc by malo pozitívny dopad na verejné financie.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2006 až 2008 stúpol v zdravotníctve dlh po lehote splatnosti zo 186 mil. eur na 272 mil. eur. Najväčšia časť pripadá na dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, medzi ktoré patria najmä veľké štátne nemocnice. Dlh týchto zariadení stúpol v rokoch 2006 až 2008 zo 66 mil. eur na 196 mil. eur. V roku 2008 sa nárast celkového dlhu spomalil, k čomu prispel vyšší objem verejných zdrojov a tiež rýchly rast ekonomiky. V roku 2010 začali dlhy nemocníc dokonca klesať, čo však bolo dôsledkom pôžičky na oddlženie vo výške 130 mil. eur, ktorú pre ne koncom roku 2009 vyčlenila vláda.
Zdroj: INEKO