BRATISLAVA. Prišla vám na účet nižšia výplata, ako ste boli zvyknutý? Nemali by ste sa uspokojiť s vysvetlením šéfa, že je kríza a firma musí šetriť. Pozrieť by ste sa mali do svojej pracovnej zmluvy, čo všetko vám za odvedenú prácu patrí a za akých podmienok.
Zmluvy sa síce v praxi od seba zásadne líšia, no najmenej by ste mali dostať 307 eur a 70 centov, čo je minimálna mzda.
Najčastejšie znižujú bonusy
Ako na vás môže firma šetriť?
- Znižovanie mzdy - zníženiu musí predchádzať dohoda oboch strán, nesmiete dostať menej ako minimálnu mzdu.
- Škrtanie benefitov - firma vám môže zobrať všetky benefity nad rámec zákona.
- Nedostatok práce - ak má podnik s odbormi dohodnuté dôvody, ktoré bránia vo výkone práce, firma vám je povinná vyplatiť len 60 percent z priemerného zárobku.
„Zamestnávateľ nemôže jednostranne zmeniť mzdu zamestnanca," povedala advokátka Daniela Ježová. Každá zmena musí byť vyhotovená písomne, ústne dodatky neplatia. Poskytovanie odmien, prémií či nefinančných benefitov musí byť tiež upravené v zmluve.
Práve na bonusy zamestnávateľ podľa Ježovej siaha v čase šetrenia najčastejšie. „Pri takýchto nenárokovateľných odmenách je čisto na posúdení zamestnávateľa, či ju poskytne alebo nie," vraví Ježová.
Advokátka Andrea Císarová hovorí, že do základnej mzdy sa nezapočítava mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu v noci či vo sviatok a kompenzácie za sťažené pracovné podmienky. „Pri nadčase a práci vo sviatok zamestnávatelia radšej volia čerpanie náhradného voľna ako vyplatenie mzdy a mzdového zvýhodnenia," mieni Ježová.
Odbory sa oplatia
Zákonník práce dáva firmám priestor na znižovanie miezd, ak v práci bráni nejaká prekážka. „Iné dôvody na zníženie sú možné po dohode so zamestnancom, ale nesmú ísť proti zákonu," povedala Císarová.
Nárok na priemernú mzdu máte, aj keď pre vás zamestnávateľ žiadnu prácu nemá, alebo nastali na jeho strane iné prekážky. No keď zamestnávateľ trpí nedostatkom zákaziek, ťažko predpokladať, že by mal na vyplácanie priemerných miezd.
Lepšie sú na tom v takýchto prípadoch zamestnanci podnikov, ktoré majú odborové organizácie. Tie dohadujú nielen výšku minimálneho zárobku v danom podniku, ale aj prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideliť pracovníkom prácu. Ak takéto dôvody nastanú, potom im patrí minimálne 60 percent z ich priemerného zárobku. „Dohoda nemôže byť nahradená jednostranným rozhodnutím firmy, musia ju potvrdiť obe strany, teda odbory aj zamestnávateľ," vysvetlila Císarová.
Flexikonto je „in"
Ak firma nemá pre ľudí prácu, do konca roka 2012 môže šetriť aj využívaním takzvaného flexikonta. Zamestnanec získa voľno a zároveň bude dostávať plnú mzdu, neodpracované hodiny si odrobí v budúcnosti, napríklad vo forme nadčasov. Tie už však nie sú špeciálne zvýhodňované.
Má navyše aj jednu skrytú výhodu. Ak dáte výpoveď a v rámci flexikonta ste si neodpracovali hodiny, firma by si nemala uplatňovať vrátenie zodpovedajúceho platu.
Parlament sa pri uzákonení flexikonta dal inšpirovať automobilkou Volkswagen. Dnes ho využívajú viaceré spoločnosti, medzi nimi aj bratislavské letisko. „U nás sa k flexikontu obracajú skôr výrobné spoločnosti, aj to iba tie, ktoré majú „istotu", že ide o prechodný stav a zamestnancov budú o krátky čas potrebovať," vysvetľuje Ján Uriga, technický manažér z Deloitte Advisory.
BRATISLAVA. Výpoveď, trestné oznámenie, žaloba. Spôsobov, ako riešiť nevyplácanie mzdy či stravných lístkov, je viacero. „Zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich časť do 15 dní po ich splatnosti," vyratúva advokátka Andrea Císarová.
Okamžite skončiť pracovný pomer môžete iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď ste sa o dôvode na okamžitú výpoveď dozvedeli. Potom máte nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov
Výpoveď alebo inšpektorát
Podľa Císarovej sa v prípade nevyplatených stravných lístkov alebo ďalších problémov môže zamestnanec obrátiť na inšpektorát práce. Vlani inšpektori vybavili takmer 6300 podnetov. Advokát Juraj Bizoň vraví, že nevyplatenie príspevku na stravovanie a teda aj neposkytnutie stravných lístkov je v zásade žalovateľný peňažný nárok.
Žaloba nemusí pomôcť
Mzda je tiež žalovateľný peňažný nárok, ak je zamestnávateľ v omeškaní. „Omeškanie s platením mzdy je zároveň trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného," vraví Bizoň. Keď firma výplatu zaplatí do 60 dní, trestnosť činu zaniká.
Ak nemá firma peniaze, ale má majetok, riešením môže byť návrh na vydanie platobného rozkazu a následná exekúcia majetku.
Pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorá je deklarovaná podaným návrhom na konkurz, môžu zamestnanci požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku garančného poistenia.
Zamestnávateľ vám musí platiť minimálne polovicu zo stravného. Ak vám hradil viac, môže svoj príspevok znížiť na toto minimum.
BRATISLAVA. Či vám zamestnávateľ zabezpečuje stravu formou stravných lístkov alebo výplatou stravného v hotovosti, musí vám zodpovedajúcu sumu vyplatiť dopredu.
„Ak si zamestnávateľ plní túto povinnosť formou stravných lístkov, je na ňom, aby poskytol stravné lístky včas," hovorí Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce.
Stravné sa vypláca za aspoň štyri hodiny práce
Ďalšou možnosťou je zabezpečenie stravovania v podnikovej jedálni. Nárok máte na poskytnutie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Inšpektoráty práce vlani zistili porušenie povinnosti zabezpečiť stravu v takmer štyristo prípadoch.
Na poskytnutie stravy máte nárok, keď v rámci zmeny pracujete viac ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako jedenásť hodín, podnik vám môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého jedla.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca sumou najmenej 55 percent z ceny jedla alebo stravného lístka. Pri pracovnej ceste v trvaní päť až dvanásť hodín máte nárok na zaplatenie najviac 55 percent z ceny jedla, alebo 75 percent z hodnoty lístka.
„Toto minimum musí zamestnávateľ pracovníkovi poskytnúť a nesmie mu ho znížiť," povedala advokátka Daniela Ježová.
Šetriť sa môže znížením príspevku na minimum
Na stravné lístky automaticky zaniká nárok, ak nie ste v práci. Niektorí zamestnávatelia však prispievajú na stravné zamestnancom nad zákonný rámec. Napríklad im vyplácajú stravné aj za dovolenky, či zvyšujú podiel, ktorý uhrádzajú. „Zníženie príspevku na stravovanie na zákonné minimum je tiež jedno z úsporných opatrení zamestnávateľov," povedala Ježová.
1. Mám nárok na odškodné, ak zamestnávateľ mešká s výplatou mzdy, pričom som súhlasil, že počkám ešte istý čas?
Odškodné je v tomto prípade vecou dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Žiaden predpis neustanovuje povinnosť poskytovať výhody v prípade, že pracovník súhlasí s vyplatením mzdy neskôr. Iné by to bolo, keby sa obrátil na súd, ktorý môže určiť inú sumu na vyplatenie pri zohľadnení situácie.
2. Situácia na pracovnom trhu nie je ideálna, firmy sa oháňajú krízou. Čo mám robiť, ak zamestnávateľ zneužíva tento stav tak, že mi kráti mzdu vediac, že neodídem, lebo by som si ťažko našiel inú prácu?
Je dôležité si uvedomiť, že hoci nie je ekonomika v najlepšom stave, firmy nemôžu šikanovať svojich zamestnancov. V prípade takéhoto správania je dobré vopred sa poobhliadnuť po novej práci a dať výpoveď, ak zamestnávateľ nie je ochotný plniť si svoje povinnosti tak, ako mu to určujú zákony a zmluvy. Zároveň odporúčame obrátiť sa na inšpektorát práce.
3. Je členstvo v odboroch povinnosťou?
Členstvo nie je povinnosť, no často prináša výhody oproti iným zamestnancom. Postavenie odborov voči zamestnávateľom je silnejšie ako u jednotlivcov, no pracovník nemôže byť nútený k členstvu alebo nečlenstvu.
4. Čo mám robiť, ak ma zamestnávateľ núti pracovať nadčas, pričom v dokladoch uvádza nesprávne informácie? Z pohľadu inšpekcie by tak malo byť všetko v poriadku.
Okrem snahy o riešenie so zamestnávateľom a prípadnej výpovede je vhodné zadovážiť si doklady dokazujúce skutočný stav. Firma tak v prípadnom súdnom spore bude zodpovedať nielen za porušovanie Zákonníka práce, ale aj za falšovanie dokladov.
5. Zamestnávateľ mi ešte nedal stravné lístky za apríl, no z výplaty mi ich už strhol. Vraví, že ich dostanem koncom mesiaca.
V takomto prípade je riešením obrátiť sa na inšpektorát práce, ktorý začne konať. Možnosťou je podať žalobu a po vydaní platobného rozkazu postúpiť vec exekútorovi.
6. Koľko mám čakať, kým začnem riešiť nevyplatenie mzdy či stravných lístkov?
Firma má povinnosť vyplatiť stravné lístky vždy dopredu, mzdu najneskôr do konca ďalšieho mesiaca. Ak zamestnávateľ meškal viac než 15 dní s vyplatením, môžete naňho podať trestné oznámenie a podať okamžitú výpoveď. Pokiaľ však zamestnávateľ stihne vyplatiť peniaze do 60 dní od pôvodného výplatného termínu a toto omeškanie nemalo na vašu finančnú situáciu trvalé následky, trestnosť činu zaniká.
