AKTUALIZOVANÉ 8. mája o 14:35
Počiatek dnes podpíše zmluvu o pomoci Grékom

BRUSEL. Eurozóna je jednotná a Grécko potopiť nenechá. Také je posolstvo lídrov krajín eurozóny po piatkovom mimoriadnom summite v Bruseli, na ktorom odobrili vyše stomiliardový finančný záchranný balíček pre Grécko. Jednotu menovej únie nemieni narúšať ani Slovensko.

„Sme potvrdili pripravenosť Slovenska a vlády prispieť k celkovej stabilite eurozóny tak, že sa zapojíme do špeciálneho stabilizačného mechanizmu, ktorý bol pre Grécko pripravený,“ povedal po rokovaní premiér Robert Fico.

autor: Eugen Korda

VIDEO

Fico sa bojí hlasovania o pôžičke

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Vláda súhlasí, Počiatek dnes podpíše

Minister financií Ján Počiatek dostal od vládneho kabinetu na sobotňajšom mimoriadnom rokovaní mandát na podpis rámcovej veriteľskej zmluvy, na základe ktorej môžu členské štáty eurozóny začať poskytovať pôžičky zadlženému Grécku.

„Splnomocnili sme ministra financií, aby podpísal rámcovú veriteľskú zmluvu, čím sa odblokuje mechanizmus,“ povedal po rokovaní vlády premiér Robert Fico s tým, že Slovensko bolo poslednou krajinou eurozóny, ktorá zmluvu ešte nemala podpísanú. Minister financií by mal zmluvu podpísať v sobotu, v Bruseli by mala byť v pondelok.

Predseda vlády však opätovne zdôraznil, že to ešte neznamená reálne poskytnutie pôžičky Slovenska Grékom. O tom sa bude rozhodovať až po voľbách a schvaľovať ju má až nový parlament.

„Vzhľadom na voľby ratifikačný proces tejto zmluvy vrátane bilaterálneho úveru bude predmetom rokovania novozvolenej Národnej rady SR. Kľúčový však bude pokrok v reformách schválených gréckym parlamentom. Slovensko zatiaľ nejde dať žiadny bilaterálny úver, budeme o tom rokovať až niekedy v júli alebo auguste,“ povedal premiér s tým, že európski lídri tento postoj chápu a akceptovali ho.

SNS: Nesúhlasíme

Jediný člen vlády za koaličnú SNS, minister školstva a zastupujúci minister výstavby Ján Mikolaj, neprišiel na dnešné mimoriadne rokovanie kabinetu k pomoci Grécku zámerne. V dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu to potvrdila podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová.

"Minister Mikolaj nebol cielene na rokovaní vlády, pretože SNS nie je za to, aby sme Grécku poskytli pôžičku," zdôvodnila postoj strany podpredsedníčka Národnej rady (NR) SR. Zároveň partnerom vytkla, že predstavitelia koaličných strán sa už vôbec nestretávajú na spoločných rokovaniach a nehovorili spolu ani o aktuálnej téme pomoci Grécku.

Časový stres okolo urýchleného schvaľovania finančnej pomoci Grécku je podozrivý a nevhodný na primeranú diskusiu o pôžičke v objeme 110 miliárd eur, uviedol predseda poslaneckého klubu opozičnej SDKÚ Stanislav Janiš. "Nevieme, k čomu sa Slovensko na základe tejto zmluvy zaväzuje. Zatiaľ tú zmluvu nikto nevidel," upozornil.

Veľmi podozrivý je podľa neho celkový rámec urýchleného rozhodovania na celoeurópskej úrovni. "Únia ešte v januári tvrdila, že Grécku nič nehrozí a netreba žiadne špeciálne opatrenia, v apríli bolo potrebných 45 miliárd eur, v máji 110 miliárd eur. Zrazu, keď sa to neurobí tento piatok, tak skrachuje eurozóna," priblížil Janiš aktuálny priebeh rokovaní v EÚ.

Rýchlo upokojiť trhy

Ministri financií štátov Európskej únie sa zídu v nedeľu (9. mája) popoludní na mimoriadnom zasadnutí. Mali by rokovať najmä o tzv. stálom mechanizme na riešenie krízy, ktorý by mal predísť obrovským problémom v eurozóne i celej EÚ. Dôvodom je však aj nedostatočná legitimita rozhodnutia po zasadnutí lídrov eurozóny, takže sa na ňom musí zhodnúť aj Rada ministrov.

Situácia sa zdá byť vážna aj z iného dôvodu, a tým je čas, preto sa zvolalo zasadnutie už na nedeľu, ešte pred otvorením trhov v pondelok, ktoré chce únia presvedčiť a upokojiť.

Podrobnosti však predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso nezverejnil s dodatkom, že základy návrhu konceptu sú preňho známe, ale pred stretnutím ministrov financií ich nechce publikovať.

Najzávažnejšia situácia pre euro

Piatkový summit lídrov krajín Európskej únie však nebol iba o pôžičke Grécku, ale aj o ďalších opatreniach na zabezpečenie stability v Európe a zabránenie podobným otrasom ako spôsobuje Grécko. Budúcnosť eurozóny tak má byť aj o sprísňovaní rozpočtových pravidiel.

Dôležitosť stretnutia dokumentuje aj skutočnosť, že sa začalo s dvojhodinovým oneskorením kvôli tomu, že politickí lídri únie sa údajne nevedeli zhodnúť na konečnom texte deklarácie. „Ide o najzávažnejšiu situáciu v období existencie eura,“ dokumentoval dôležitosť rokovaní predseda vlády Fico.

Hlavy členských štátov eurozóny napokon v piatok deklarovali svoj jednoznačný záujem zabezpečiť stabilitu eura ako spoločnej európskej meny. Zároveň sa vyjadrili, že na zabezpečenie toho, aby sa podobná situácia neopakovala, je potrebné urýchliť reguláciu finančného sektora a taktiež sprísniť Pakt stability a rastu. Práve ten mal byť totiž mechanizmom, ktorý mal zabezpečiť stabilitu verejných financií krajín únie, avšak podľa odborníkov ale aj politikov grécky problém naplno preukázal jeho zlyhanie.

Každý Slovák zaplatí 150 eur

Slovensko sa má na celkovej pôžičke Grécku, ktorá spolu s 30-miliardovým príspevkom Medzinárodného menového fondu dosiahne počas nasledujúcich troch rokov 110 mld. eur, prispieť sumou 816 mil. eur.

bFinančná pomoc sa má vyplácať v dvanástich štvrťročných tranžiach, pričom každá z nich má byť po priebežnom zhodnotení plnenia úsporných opatrení v Grécku podmienená konsenzom všetkých veriteľských krajín. Prvých 30 miliárd by do Atén malo poputovať do 19. mája.

Finančnú pomoc dlhom decimovanému Grécku v piatok schválil aj jeho najväčší budúci veriteľ Nemecko. Pôžičku najväčšej európskej ekonomiky Grécku v sume 22,4 mld. eur totiž potvrdil podpisom aj nemecký prezident Horst Köhler.

Súvisiace články:

• + Nemecký súd nezablokoval pomoc Grécku, rozhodne o nej neskôr
• + Keby Česi mali euro, poslalo by Grékom 1,6 miliardy eur
• + Nemeckí akademici napadli pomoc Grécku na súde
• + Fico podpíše pomoc pre Grécko, o ktorej rozhodne až budúci parlament