BRATISLAVA. Vyplynulo to z dnešného rokovania delegátov zastupujúcich živnostenské spoločenstvá a cechy na Sneme Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) v Bratislave.
Podľa jeho prezidenta Stanislava Čižmárika sa na celkovej činnosti živnostníkov výrazne podpísala globálna hospodárska kríza. Na jednej strane sa prehĺbil rozdiel v podmienkach, ktoré majú veľké a bohaté firmy, a v podmienkach, za akých musia pracovať malí podnikatelia. Pritom práve živnostníci majú nemalý podiel na tvorbe domáceho produktu, zamestnávaní a podobne.
Živnostníci sú sklamaní, keďže už 20 rokov je povolené súkromné podnikanie a za toto obdobie absolvovali prechod na trhové hospodárstvo, fázu prípravy na vstup do Európskej únie, etapu procesu harmonizácie slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ, obdobie prípravy na euro a podobne. Malí podnikatelia a živnostníci znášali veľmi ťažko tieto zmeny a často doplácali na neprimerané postihy pri nedodržaní zákonov.
Živnostníci, ako zdôraznili delegáti snemu, si zaslúžia lepšiu podporu, aby mohli využiť svoj potenciál pre dlhodobo udržateľný rozvoj a tvorbu pracovných miest.
Čo sľúbili: Vláda SR zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania (...) (Vláda si kladie za cieľ) garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Kvalitnejšie podnikateľské prostredie vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, vyššej zamestnanosti a životnej úrovni v celej krajine.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prijatím eura od 1. januára 2009 vláda prispela k stabilite a predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Vo svetových i domácich rebríčkoch sa však situácia skôr zhoršuje. Slovensko si oproti roku 2005 pohoršilo v hodnoteniach Doing Business Svetovej Banky, Indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, Indexu ekonomickej slobody World Heritage Foundation i slovenského Indexu podnikateľského prostredia.
Zdroj: INEKO