Pôvodný agentúrny text bol nahradený autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Miera nezamestnanosti v marci dosiahla 12,88 percenta, čo je o 0,09 menej ako vo februári. Po troch mesiacoch prestala rásť.
„Naďalej sa na slovenskom pracovnom trhu vytvára určitá stabilita,“ tvrdí šéf ústredia práce Ján Sihelský.
V evidencii úradov práce ubudlo iba 2352 ľudí. Po prvý raz od augusta minulého roka z nej však odišlo viac ľudí, ako do nej prišlo.
Väčšina z nich si našla prácu sama alebo ju sprostredkovali úrady.
Makroanalytik Dávid Dereník z UniCredit Bank predpokladá hlavne pozitívny vplyv priemyslu. „Nárast zamestnanosti v priemysle môže byť aj určitou korekciou pesimistickejších očakávaní v čase krízy.“ Stavebníctvo však ešte len padá na dno.
„Otázkou je, či krátkodobo nevytiahne nezamestnanosť hore,“ dodal Dereník.
Ekonomika sa zotavuje, ale potrvá mesiace, kým zamestnávatelia prekonajú obavy a začnú tvoriť pracovné miesta. Signálom by mohol byť aj úbytok počtu alebo rozsahu hromadných prepúšťaní.
Úradníci sa zatiaľ spoliehajú na príspevok „na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti“, ktorý môže od marca získať obec či župa, ak na určitý čas zamestná znevýhodneného uchádzača.
Ide o obdobu takzvaných verejnoprospešných prác, ktoré zrušila predchádzajúca vláda.
Sihelský tvrdí, že o tento nástroj je záujem. Obce zatiaľ požiadali o príspevok na 2100 dočasných pracovných miest. „Je však pravda, že na to sme (s nimi) museli uzavrieť viac než 600 dohôd.“ Jedna obec tak vytvorí priemerne 3,5 miesta.
Ústredie predpokladá pokles nezamestnanosti v apríli, máji aj júni. V tom čase sa však už do evidencie začnú hrnúť absolventi škôl.
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podľa väčšiny z nich však môžu mať konkrétne kroky vlády skôr opačný efekt. Príkladom je novela Zákonníka práce, pokles výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum v pomere k HDP, alebo deklarovaný útok na reformy, ktoré naštartovali rast zamestnanosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, čo bolo najmä dôsledkom krízy. Podľa Eurostatu ale nezamestnanosť na Slovensku v období od decembra 2008 do decembra 2009 rástla o 4,3% (z 9,3% na 13,6%), kým v EÚ len o 2% (zo 7,6% na 9,6%). Na Slovensku teda rástla nezamestnanosť v roku 2009 viac než dvojnásobne rýchlejšie než v EÚ.
Zdroj: INEKO
