BRUSEL. Na pomoci pre záchranu verejných financií Grécka by sa Slovensko malo podieľať pôžičkou približne vo výške 306 miliónov eur. Táto suma je v súlade s konceptom, podľa ktorého krajiny eurozóny hradia prípadnú prvú 30-miliardovú pôžičku Grécku v prvej fáze programu podľa svojich podielov na celkovom kapitále Európskej centrálnej banky.
Pre Slovensko to pri jeho podiele 0,69 % na "eurozónovom" kapitále ECB dáva 207 miliónov eur, toto číslo však musí byť upravené o podiel štátov v ECB, ktoré nepatria do eurozóny s prihliadnutím aj na logicky nulový príspevok Grécka k pôžičke. Výsledná výška pomoci tak predstavuje 306 miliónov eur, čo je 1,02 % z celkovej sumy pôžičky.
Číslo nie je však definitívne, pretože komisár pre ekonomické a finančné záležitosti Olli Rehn v nedeľu (11.4.) pripustil, že výška pôžičky sa vo všetkých 15 prípadoch krajín eurozóny nemusí úplne zhodovať s upravenými percentuálnymi podielmi na kapitále ECB.
Zo štátov eurozóny už potvrdila navrátnú pomoc vo výške 1,8 miliardy eur (5,9 %) dnes za Holandsko hovorkyňa vlády, sumu však musí ešte odsúhlasiť tamojší parlament.
Grécko musí požiadať
Aktiváciu finančnej pomoci vo forme bilaterálnych pôžičiek môže odštartovať len Grécko, ak o ňu požiada, žiadosť zhodnotí Európska komisia spoločne s Európskou centrálnou bankou a konečné slovo budú mať vo veci ministri financií eurozóny.
Dnes sa stretli experti z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky, Grécka a Medzinárodného menového fondu, aby riešili ďalšie detaily mechanizmu a jeho implementácie. Hovorca komisára Rehna však odmietol, že by sa po ňom očakával nejaký výsledok meniaci aktuálny stav.
"Toto stretnutie je výlučne na úrovni expertov, na technickej úrovni. Takže po ňom nebudú nasledovať žiadne texty, brífing ani vyhlásenia. Komisár Rehn sa rokovaní vôbec nezúčastňuje," povedal Amadeu Altafaj Tardio.
Ministri financií krajín eurozóny sa v nedeľu dohodli na to, že ak Atény požiadajú o pomoc, Grécku sa poskytnú trojročné úvery v sume 30 mld. eur s úrokom na úrovni približne 5 %, pričom v prvom roku by MMF poskytol dodatočných 15 mld. eur.
Pôžička by mohla byť pre nás zisková
Prípadné poskytnutie pôžičky Grécku v rámci koordinovanej pomoci zo strany členských krajín eurozóny by bolo pre slovenské verejné financie ziskové, predpokladá Ministerstvo financií (MF) SR. O poskytnutí pomoci, na ktorej detailoch sa v nedeľu dohodli ministri financií eurozóny, však ešte nie je definitívne rozhodnuté.
"Rezort financií zatiaľ čaká na rozhodnutie ohľadne financovania pomoci, musí o tom rozhodnúť Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB)," uviedol pre TASR hovorca MF Miroslav Šmál. V prípade rozhodnutia o aktivovaní záchrannej schémy, o ktorú však musí požiadať samotné Grécko, by podiel SR na pomoci v plánovej výške 30 miliárd eur predstavoval približne 300 miliónov eur.
Príspevok jednotlivých členov eurozóny sa počíta na základe ich podielu na kapitále ECB bez započítania Grécka, čo v prípade Slovenska predstavuje 1,02 %, priblížil Šmál.
"Najdôležitejšie je, že ak by Slovenská republika musela pomôcť, tak z pohľadu verejných financií by to bola zisková finančná operácia, nakoľko úroková sadzba, za ktorú by SR poskytla pomoc, by bola vyššia ako náklady na získanie týchto finančných prostriedkov," zdôraznil hovorca rezortu financií. Úrokový rozdiel by bol podľa neho preto kladný a bol by príjmom štátneho rozpočtu.
Peniaze na poskytnutie pôžičky Grécku by si Slovensko pravdepodobne muselo tiež požičať. "Ale to sa týka väčšiny štátov, pretože takouto sumou nedisponuje v podstate nijaká krajina," upozornil Šmál.
Zároveň pripustil, že podľa súčasných európskych rozpočtových pravidiel by takáto pôžička bola započítaná aj do slovenského verejného dlhu. Aj táto otázka však podľa neho bude ešte predmetom diskusií na európskej úrovni a môže dôjsť k dohode o jej vykazovaní mimo okruh verejných financií.
Pomoc rast ekonomiky nenaštartuje
Záchranný balík Európskej únie síce odvráti bezprostredné nebezpečenstvo štátneho bankrotu, ale nepomôže oživiť rast gréckej ekonomiky, domnievajú sa analytici veľkých svetových bánk Goldman Sachs, HSBC a Morgan Stanley.
"Skutočným problémom bude, či Grécko môže obnoviť rast ekonomiky a zároveň znižovať fiškálny deficit," pripomenul Erik Nielsen, hlavný analytik Goldman Sachs pre Európu. "Bez rastu hospodárstva je dlh udržateľný len vtedy, ak niekto bude nasledujúce desaťročie Grékom požičiavať peniaze s úrokom nižším ako 5 %," dodal.
Výkon gréckej ekonomiky vlani klesol o 2 % a tento rok by sa mohol znížiť o ďalšie 4 %. To by bol najväčší prepad hospodárstva za viac ako 30 rokov. Pre analytikov je preto záhadou, ako chcú Gréci zredukovať schodok v rozpočte pri takom slabom výkone ekonomiky.
Niektorí analytici sa okrem toho domnievajú, že záchranná sieť, ktorú eurozóna a MMF ponúkli Aténam môže povzbudiť aj iné štáty, aby spomalili svoje úsilie o zníženie rozpočtového schodku. Bývalý hlavný ekonóm MMF Simon Johnson EÚ odkazuje, že by teraz mala začať uvažovať o prípadnom záchrannom pláne pre Portugalsko. Podľa neho nebezpečenstvo "ohrozenia morálky v únii" po gréckom balíku vzrástlo.
Rating Grécka sa nezvýši
Záchranný balík eurozóny pre Grécko je pozitívny ale nie rozhodujúci, uviedla v pondelok medzinárodná ratingová agentúra Fitch Ratings. "Pre grécku vládu je to určite povzbudzujúce, ale stále to ponecháva niektoré otázky nezodpovedané," povedal pre agentúru Reuters analytik agentúry Fitch Chris Pryce.
"Atény by mohli dostať 30 mld. eur na konci tohto roka, ale budeme potrebovať viac informácií o budúcom roku a roku po ňom, pretože to je príčinou našich obáv," dodal Pryce.
Podľa Pryca je súčasný rating Grécka na úrovni BBB- nateraz primeraný. Pozornosť agentúry sa zameria na zníženie deficitu verejných financií v tomto roku o tretinu na 8,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a na to, ako krajina zvládne 300-miliardový dlh, ktorý zodpovedá 125 % ročného výkonu ekonomiky.
"Rating na tejto úrovni je primeraný tomu, čo o Grécku z krátkodobého a strednodobého hľadiska vieme. Tak ako každý, budeme monitorovať trhy, ale tiež grécky fiškálny balík a opatrenia v nasledujúcom roku alebo dvoch," povedal Pryce.
VIEDEŇ. Deflácia je jediná možnosť ako sa môže Grécko efektívne vyrovnať so svojimi dlhmi. Povedal to v pondelok šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn.
"Jediný účinný liek ktorý Grécku ostáva je deflácia," povedal Strauss-Kahn v rozhovore pre rakúsky časopis Profil. "A toto je presne to, čo Európska Komisia správne Grécku odporučila," dodal.
Ministri financií krajín eurozóny odsúhlasili v nedeľu záchranný plán pre dlhmi zaťažené Grécko, vo výške 30 miliárd eur, zdôraznili však, že Atény zatiaľ o spustenie tohto plánu nepožiadali.
Šéf MMF tiež v rozhovore povedal, ako môže eurozóna zachovať programy sociálneho zabezpečenia, kým bojuje s rastúcimi štátnymi dlhmi. Jednou z možností môže byť vyššie inflačné cielenie a zníženie penzijných benefitov.
"Cesta ako sa dostať z dlhov je vo väčšine krajín reforma penzijného systému a reforma systému zdravotníckej starostlivosti," povedal šéf MMF. "Zvýšenie hranice dôchodkového veku je jeden zo spôsobov ako zmenšiť výdavky," dodal.
LONDÝN. Euro v pondelok posilnilo na takmer mesačné maximum voči doláru po tom, čo sa ministri financií eurozóny počas víkendu dohodli, že v prípade nevyhnutnosti poskytnú Grécku finančnú pomoc. Rast eura však brzdila neistota ohľadom detailov programu. Ministri schválili na pomoc Grécku 30 mld. eur a ďalších najmenej 10. mld. eur by mal poskytnúť Medzinárodný menový fond (MMF).
Predstaviteľ nemeckého ministerstva financií vyhlásil, že na rozbehnutie záchranného programu bude potrebný summit lídrov EÚ a prípadnú pomoc musí odobriť aj nemecký parlament. Hovorca Európskej komisie však uviedol, že mechanizmus pomoci možno uviesť do praxe aj bez summitu EÚ.
Euro sa o 11:05 GMT pohybovalo voči doláru na úrovni 1,3595 USD/EUR so ziskom 0,7 %. V skoršej časti obchodovania euro dosiahlo aj hodnotu 1,3691 USD, čo bolo najviac od polovice marca.
Voči japonskému jenu posilnila spoločná európska mena o viac ako 1 % na 127,45 JPY/EUR.
Správa o záchrannom programe pre Grécko podporila dopyt po rizikovejších aktívach, vďaka čomu austrálsky dolár dosiahol nakrátko päťmesačné maximum 0,9382 USD/AUD, neskôr však klesol na úroveň 0,9265 USD/AUD.
Dolár oslabil voči košu svetových mien o 0,7 % a japonský jen klesol voči doláru o 0,4 % na 93,57 JPY/USD.
