K utajeniu informácií o atómkach sa nikto nehlási

Chýba ten, čo zodpovedá za utajenie „jadrových“ informácií. Environrezort si nad tým umýva ruky.

BRATISLAVA. „Veď už to je tri dni schválené. Ja už som na to dávno zabudol," tak reagoval Jozef Ďuračka z SNS, predseda výboru pre životné prostredie na otázku, kto predkladal návrh na utajenie informácií o jadrových zariadeniach.

Ten prešiel v rámci novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Schválil ho pritom výbor, ktorý vedie.

Pre obranu utajíme

Informácie sa nachádzajú v dokumentoch, ktoré sú prílohou takzvaného atómového zákona. Koalícia v utorok schválila, že dokumenty sa „považujú za dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia".

Táto dokumentácia „sa nezverejňuje podľa osobitného predpisu", stojí v novele. Týmto osobitným predpisom je infozákon.

Aké informácie sa utajili

zadávacia správa o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoreným jadrovým palivom,

návrh veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,

predbežná bezpečnostná správa, preukazujúca plnenie zákonných požiadaviek na jadrovú bezpečnosť,

predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, s vyhoreným jadrovým palivom vrátane ich prepravy,

predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky.*

*Ide len o časť informácií

Zdroj: Príloha A a 2 k zákonu o mierovom využití jadrovej energie (atómový zákon)

Návrh, ktorým sa utajili aj informácie o bezpečnosti jadrových zariadení, predkladal podpredseda výboru pre životné prostredie Tibor Lebocký zo Smeru. Keď sme sa ho v stredu na zmenu pýtali, povedal: „To má byť aká otázka, ako sa tam dostala a prečo? Veď som pozmeňujúci návrh konzultoval s predkladateľom."

Predkladateľom návrhu zákona bolo ministerstvo životného prostredia. To teraz tvrdí, že všetky problematické časti zákona boli upravené tak, aby s nimi súhlasila Európska komisia.

Na jej podnet sa totiž zákon menil, lebo ten pôvodný nedával verejnosti možnosť vyjadrovať sa k vplyvom stavieb na životné prostredie v súlade so štandardmi únie. Komisia pohrozila vláde, že musí zmeniť zákon, inak jej odoberie miliardy eurofondov.

„Ostatné časti novely zákona sú vo výlučnej pôsobnosti iných rezortov," povedala hovorkyňa rezortu Jana Kaplánová. Priamej odpovedi na otázku, kto dal impulz na zatajenie „jadrových" informácií, sa však vyhla.

Názory proti sú tendenčné

Proti utajeniu „jadrových" informácií sa postavili nielen opoziční poslanci, ale aj viaceré mimovládne organizácie. Zákon je podľa nich protiústavný a v rozpore s európskou legislatívou.

„Napríklad pri posudzovaní Mochoviec deklarovali, že je všetko v poriadku. Ak je to v poriadku, prečo nám túto dokumentáciu chcú utajiť? Chcú sa vyhnúť tomu, aby sa nemuseli vyrovnávať s námietkami verejnosti," povedala hovorkyňa Greenpeace Lucia Szabová.

Úrad jadrového dozoru pokladá reakcie médií a tretieho sektora za tendenčné. Svoj pohľad predstaví dnes.