Voda z vodovodu zdražela. Zatiaľ na západe

Minister hospodárstva púšťal do éteru dobré správy o cenách vody. Onedlho voda zdražela. Ministerstvo si pritom už dávnejšie presadilo väčší vplyv na ceny.

BRATISLAVA. Voda v časti západného Slovenska zdražie o vyše osem percent. Bez publicity o tom rozhodol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) necelý mesiac po tom, ako minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vyhlasoval pravý opak.

Jahnátek vo februári tvrdil, že voda nezdražie ani nezlacnie. Pre vodárenské firmy mal už toto byť „bonus". Chvíľu totiž hrozilo, že budú musieť vodu o tri percentá zlacnieť. Napokon z toho zišlo. „Bolo to z jediného dôvodu, že potrebujeme zvýšiť čerpanie eurofondov na vodu a kanalizáciu do obcí," povedal Jahnátek. To znamená, že vodári aj pri nulovom zvýšení cien mali vytvárať zisk, aby mohli spolufinancovať projekty únie.

Odpočtári sa už rozbiehajú

Najnovšie vyzerá situácia v Bratislavskom kraji takto: Odpočtári z Bratislavskej vodárenskej sa už môžu rozbehnúť do domácností. Od okamihu, ako namerajú aktuálnu spotrebu, sa bude voda platiť  po novom.
Priemerná štvorčlenná domácnosť, ktorá spotrebuje 400 litrov vody denne, pocíti mesačne nárast nákladov o 84 centov, tvrdí Zenon Mikle, hovorca Bratislavskej vodárenskej.

Ministerstvo hospodárstva sa k zvýšeniu vodného včera nevyjadrilo. Je pritom účastníkom v konaní o cenách. Túto právomoc si „extra" presadilo  v zákone.

Generálny riaditeľ bratislavských vodárov Daniel Gemeran hovorí, že zvýšiť cenu vôbec nebolo jednoduché. Spoločnosť to už od apríla minulého roka navrhuje regulačnému úradu.

„Na tretí pokus úrad rozhodol, že náklady, ktoré považujeme my za oprávnené, uznal aj on za oprávnené," povedal Gemeran. Z pohľadu Bratislavskej vodárenskej sa v porovnaní so situáciou v apríli zmenilo iba to, že firma nežiadala cenu 28 korún (92 centov) ale 28,10 (93 centov) za  kubický meter.

„Takáto regulácia nemá ekonomické základy," zhodnotil Gemeran.

Regulačný úrad zas tvrdí, že oprávnené náklady sa vo firme zmenili. Hovorca úradu Miroslav Lupták povedal, že práve vtedy môže firma požiadať o zmenu cien.   „Regulovaný subjekt tak urobil, úrad návrh dôsledne posúdil  a súhlasil so zmenou ceny," povedal Lupták.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana tvrdí, že „rozhodnutia úradu nie sú dostatočne transparentné a regulačná politika úradu nie je nezávislá".

Ako sa ešte budú meniť ceny

Rovnako to vidí aj Stanislav Hreha, riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Má rovnaký problém ako väčšina ostatných vodární. Nedokáže vytvoriť dostatočný zisk, aby sa mohol postarať o údržbu starej vodárenskej infraštruktúry. Okrem toho musí stavať nové vodovody a kanalizáciu. Tak to od nás chce Európska únia.

„Keď chceme plniť všetky predvstupové zmluvy, tak na to nemáme peniaze. Na to sa pri regulácii nemyslelo. Nás regulujú takým spôsobom, aby to bolo pre občanov čo najzaujímavejšie," povedal Hreha. Firma, ktorej šéfuje, sa aktuálne snaží vydobyť si  vyššie ceny vodného.

Okrem Východoslovenskej a Bratislavskej vodárenskej o zmenu už stihli požiadať ďalšie dve vodárenské firmy. Lupták včera nevedel priblížiť, o ktoré ide. Isté však je, že nie sú spokojné s cenami, ktoré im od  januára úrad schválil. Vtedy s cenami vodného nehýbal v podstate vôbec. Dovolil však zvýšiť aspoň stočné. Podľa vyjadrení opýtaných firiem zhruba o 4 až 5 percent. Úrad vtedy vyhlásil, že cena vody sa nemení. Už sa mení.