Poslanci utajili informácie o jadrových zariadeniach

Zákon, ktorý utajuje informácie o jadrových zariadeniach, prešiel parlamentom bez diskusie.

BRATISLAVA. Aby nám únia nezastavila dotácie vo výške takmer 12 miliárd eur, vláda musela novelizovať zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Okrem zmien, ktoré vyžaduje Brusel, však včera poslanci utajili všetko o povoľovaní jadrových zriadení.

Čo mení novela

Úrady sa musia zaoberať námietkami voči stavbe fyzických, právnických osôb, občianskych iniciatív, občianskych združení podporujúcich ochranu prírody.
Aby sa nimi zaoberalo, musia podať písomné stanovisko.
Z informácií o jadrových
zariadeniach robí tajné, tie
verejnosť nemôže získať.

Zdroj: Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Po novom tak ľudia nemajú právo vedieť o tom, že by v ich okolí mala byť postavená napríklad jadrová elektráreň. „Stavebný úrad účastníkom konania odmietne sprístupniť informácie, ak by ich sprístupnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti,“ píše sa v zákone.

„Je šokujúce, že poslanci pred verejnosťou utajili informácie o povoľovaní jadrových elektrární a zariadení,“ povedal Peter Wilfling, právnik spolupracujúci so združením Via Iuris. Zákon je podľa neho protiústavný a v rozpore s predpismi Európskej únie. „Je navyše nehorázne, že taká dôležitá zmena zákona o slobode informácií bola prijatá cez pozmeňujúci návrh, zverejnený iba v pondelok,“ povedal.

Novelu zákona poslanci prijali bez diskusie. Na to, že sa zákonom utaja dôležité informácie, ich pritom Via Iuris upozornilo v pondelok.

Proti zákonu bola aj poslankyňa Lucia Žitňanská z SDKÚ. Zákon sa jej zdá nedostatočný a nepáči sa jej ani utajenie informácií. V rozprave sa však proti utajeniu nevyjadrila. „Vyjadrila som sa hlasovaním,“ povedala.

Európska komisia upozorňovala vládu na nesúlad medzi zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a európskou legislatívou už v septembri 2008. Keďže ministerstvo životného prostredia, vtedy pod SNS, nekonalo, po roku Brusel pohrozil odobraním eurofondov. Slovensko by tak prišlo o takmer 12 miliárd eur.

Problémom zákona bolo, že ľudia, ktorí nevlastnili pozemok priamo pod budúcou stavbou alebo v jej susedstve, neboli „účastníkmi konania“. Nemohli nazerať do spisov o schvaľovaní stavby a domáhať sa práv na stavebnom úrade ani na súde.

Vládny návrh, ktorý sa únii pozdával, však neobsahoval utajenie „jadrových informácií“.