Pre krízu vlani vláda nadštandardne zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane na 4025,70 eura. To zvýšilo čisté príjmy zhruba o 9 eur mesačne.
To, že máme nezdaniteľnú časť základu dane, spôsobuje, že dani nepodlieha celý príjem, ktorý zamestnanec alebo podnikateľ zarobí. Štát strháva daň až z daňového základu, zníženého o nezdaniteľné sumy. Daňový základ podnikateľa je jeho príjem mínus daňové výdavky (náklady). Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, podnikateľ je v strate a nemá čo zdaňovať. Napriek tomu však aj takýto podnikateľ musí daňové priznanie podať.
Väčšina pracujúcich mala vlani nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane, teda 4025,70 eura. Ročne tak ľudia ušetrili na dani vyše 760 eur. Ľudia, ktorí vlani zarábali v priemere nad 1480 eur mesačne v hrubom, majú nižšiu nezdaniteľnú sumu alebo dokonca nemajú žiadnu. Nezdaniteľná časť totiž s každou ďalšou korunou zárobku nad túto sumu klesá. Preto, kto vlani zarobil v priemere nad 2855 eur mesačne v hrubom, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
Čo znižuje fyzickým osobám základ dane
1. Nezdaniteľná časť na daňovníka
Je 22,5-násobkom životného minima platného k 1. januáru. Minulý rok to bolo 178,92 eura, spolu teda 4025,70 eura. Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť má daňovník bez ohľadu na to, z akej činnosti príjem dosiahol a koľko mesiacov v zdaňovacom období pracoval. Obmedzenie platí však pre príjem. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba daňovník, ktorý zarobil vlani v priemere menej ako 1480 eur mesačne v hrubom.
2. Nezdaniteľná časť na partnera
Aj táto položka sa vypočíta ako 22,5-násobok životného minima. Daňovník má na ňu nárok, ak jeho partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nemá vlastný príjem. Ak partner príjem má, ale ten je nižší ako 4025,70 eura, môže si daňovník od základu dane odrátať rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou a partnerovým hrubým príjmom. Aj tu platí tzv. milionárska daň. Na nezdaniteľnú časť na partnera teda nemajú nárok ľudia s vysokými zárobkami.
3. Úspory na penziu v treťom pilieri
Daňovník si môže znížiť základ dane o príspevky, ktoré zaplatil do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na špeciálny produkt dlhodobého sporenia v podielových fondoch, životnej poisťovni, banke, či u obchodníka s cennými papiermi. Bez ohľadu na výšku zaplatených príspevkov si môže od základu dane odrátať najviac 398,33 eura.
Táto úľava má podmienky:
- šetrenie trvá najmenej desať rokov,
- daňovník bude penziu z tretieho piliera čerpať až po dovŕšení 55 rokov.
4. Povinné poistné odvody
Zamestnanci platia odvody 13,4 percenta z hrubej mzdy a živnostníci vyše 45 percent z vymeriavacieho základu (vymeriavaci základ živnostníkov pre sociálne odvody je polovicou základu dane).
Kedy daňový úrad nevyrubí daň
- ak jej suma za vlaňajšok nepresiahne 16, 60 eura,
- keď celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za minulý rok nie sú vyššie ako 2012,85 eura.
Predchádzajúce výnimky neplatia, ak:
- daňovník má daňový bonus,
- daň sa vyberá zrážkou,
- zamestnávateľ zráža preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,
- zrážajú sa preddavky na zabezpečenie dane.
Akých chýb sa ľudia dopúšťajú v priznaniach
- zabúdajú napísať rodné číslo alebo daňové identifikačné číslo,
- neuvedú základné údaje o partnerovi, ak si naňho uplatňujú nezdaniteľnú časť základu dane a jeho vlastné príjmy, ktoré nie sú oslobodené od dane (do vlastného príjmu manželky sa napríklad započítava materská, rodičovský príspevok však medzi vlastné príjmy manželky už nepatrí),
- chýbajúci podpis na daňovom priznaní. Podpisom potvrdzuje daňovník správnosť údajov, bez podpisu nie je priznanie dane platné.
Typy daňových priznaní
Základné
- Podáva sa do 31. marca.
Opravné
- Podáva ho daňovník, takisto do 31. marca, ak zle vyplní prvé priznanie. Nemá preto žiadne finančné postihy. V tlačive treba na prvej strane jasne vyznačiť, že ide o opravné priznanie.
Dodatočné
- Daňovník ho podá, ak zistí chybu v riadnom priznaní až po 31. marci. Musí byť na ňom na prvej strane vyznačené, že je dodatočné. Daňový úrad mu za to vyrubí sankciu.
Zdanenie vyšších platov
Nárok na nezdaniteľnú časť má každý daňovník s ročným základom do 15 387,12 eura. To je 86-násobok životného minima (žm), ktoré platilo 1. januára 2009. Zodpovedá to zhruba priemernému hrubému platu 1480 eur mesačne v hrubom. Daňovník s vyšším daňovým základom nemá nárok na celú nezdaniteľnú časť. Jej výška sa vypočíta zo vzorca:
7872,48 - (1/4 daňovníkovho základu dane)
Príklad: Robert minulý rok zarobil v priemere 1830 eur hrubého mesačne. Jeho ročný základ dane bol
21 960 eura. To je viac ako zákonom určených 15 387,12 eura. Znamená to, že nemá nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Musí si preto pomocou vzorca vypočítať, aká odpočítateľná položka jeho príjmu prislúcha. Životné minimum pritom bolo vlani 5130 korún.
Počíta sa takto: (44 x 178,92) - (21 960 : 4) = 7872,48 - 5490 = 2382,48. Z výpočtu vyplýva, že nezdaniteľná časť základu dane bude 2382,48. Firma Jánovi každý mesiac zohľadňovala v plate 1/12 zo základne nezdaniteľnej sumy 4025,70 eura (až na január). Odviedla z jeho platu preto menej daní. Pri podaní daňového priznania bude musieť z titulu nižšej nezdaniteľnej časti základu dane doplatiť daňovému úradu vyše 300 eur.
