Platy nám rástli najpomalšie za 20 rokov

Pre krízu prišlo u nás vlani o prácu takmer 150-­tisíc ľudí. A ešte nie je koniec. Podľa ekonóma k nim pribudnú ďalšie tisíce.

BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zažila vlani pre krízu najhorší rok od rozdelenia Československa. Padla o 4,7 percenta. Pocítili to takmer všetci. Firmám klesali tržby, menej investovali, ľuďom platy klesali alebo rástli len veľmi mierne, na rôzne bonusy a odmeny museli mnohí vlani zabudnúť. O prácu prišlo takmer 150-tisíc ľudí. Nezamestnanosť sa podľa Štatistického úradu na konci roka zvýšila na 13,9 percenta.

Štatistický škriatok

O zložitej situácii hovorí vývoj platov. Priemerná mzda síce minulý rok stúpla o tri percentá na 745 eur. Tak pomaly ako vlani však platy u nás nerástli 20 rokov. Nebyť štedrosti verejnej správy a hry štatistických čísel, rast platov by bol podľa ekonóma UniCredit Bank Dávida Dereníka len mierne nad nulou.

Platy zamestnancov vo verejnej správe totiž na rozdiel od mnohých, ktorí pracujú v súkromnom sektore, vlani rástli. A spotreba verejnej správy bola podľa štatistikov jedinou zložkou hrubého domáceho produktu, ktorá minulý rok stúpala. „V roku 2009 v ekonomike rástli mzdy minimálne, mnohí ľudia dokonca prichádzali o svoje príjmy a padali do hmotnej núdze. No v štátnej správe boli mzdy valorizované aj v časoch, keď je šetrenie kľúčovou úlohou," povedal Dereník.

Priemernú mzdu nafúklo aj to, že firmy prepúšťali najmä tých, ktorí zarábali najmenej, teda ľudí s najnižšou kvalifikáciou a najmenšími skúsenosťami. „V zamestnaní ostávajú ľudia s vyššími platmi, čo štatisticky priemernú mzdu zvyšuje," vraví Ivan Chrappa zo Štatistického úradu.

Stále s otáznikom

Kríza najviac zasiahla ľudí, ktorí prišli o prácu. Teraz sa mnohí z nich prepadli do sociálnej siete, kde je podpora okolo 160 eur. Nezamestnanosť je u nás tretia najvyššia v únii. Dereník odhaduje, že bude ešte ďalej rásť. Na úradoch práce pribudne tento rok možno až 30-tisíc ľudí. Už dnes je bez práce zhruba 380-tisíc ľudí. Nezamestnanosť rastie aj preto, že zo zahraničia sa vracajú tisícky našincov.

Posledný štvrťrok priniesol nádej, že kríza ustúpi, znovu sa nám začne dariť a nezamestnanosť prestane klesať. Medziročný pád ekonomiky sa v poslednom štvrťroku zmiernil na mínus 2,6 percenta. V porovnaní s tretím štvrťrokom si však ekonomika polepšila o dve percentá.

Podľa Petra Pašku z personálnej agentúry ProAct People znovu začal rásť dopyt po robotníckych pozíciách. Tých pre krízu ubudlo najviac. Nad oživením ekonomiky však visí otáznik. Možno po doznení vládnych dotácií v zahraničí, od ktorého sme závislí, príde ďalší pokles. Zlé správy prichádzajú najmä z Nemecka, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Predaj áut tam tento rok klesol asi o tretinu. To môže zasiahnuť aj náš priemysel. Napriek tomu ekonómovia odhadujú, že ekonomika mohla u nás tento rok vzrásť o dve až tri percentá. „Nato, aby začala klesať nezamestnanosť, je to málo," povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sadovská.