BRATISLAVA. Do nej sa dostal kvôli obvineniu z podvodu a opäť v súvislosti so slovenským prepravcom ropy.
Najvyšší súd SR v stredu zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Podľa NS SR v súčasnosti neexistujú reálne okolnosti, ktoré by odôvodňovali obavy, že Ignác I. bude pokračovať v trestnej činnosti.
Začiatkom novembra minulého roku polícia informovala, že vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ obvinil dve osoby z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva. Ignác I. (45) a Ján H. (66) po vzájomnej dohode predstierali, že sú oprávnení konať za spoločnosť Transpetrol s cieľom obohatiť seba a spoločnosti akciovo a personálne prepojené.
10 až 15 rokov
Obvinení podľa polície podpísali exekútorský zápis, v ktorom spoločnosť Transpetrol uznala neexistujúci dlh voči českej spoločnosti vo výške asi 13 miliónov eur a súhlasila s vykonaním exekúcie. Doposiaľ však k vyplateniu sumy nedošlo. Obvineným hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.
V júni 2009 Krajský súd v Žiline vymeral Ignácovi I. v súvislosti s pokusom o získanie podielu Transpetrolu deväťročný trest väzenia.
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a od 7. Decembra je spis na NS SR, ktorý rozhodne o odvolaní. Okrem Ignáca I. v tomto prípade odsúdili aj ďalších päť osôb. Voči rozsudku krajského súdu sa odvolali oni i prokurátor.
Deväť rokov za podvod
Podnikateľovi Ignácovi I. vymeral senát KS 30. júna za trestný čin podvodu a trestný čin prípravy legalizácie príjmov z trestnej činnosti nepodmienečný trest deväť rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine a peňažnú pokutu 30.000 eur.
Ďalším piatim obžalovaným vymeral za trestné činy podvodu v spolupáchateľstve, prípravu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku nepodmienečné tresty od troch rokov a 10 mesiacov do deviatich rokov a peňažné tresty od 20.000 do 30.000 eur.
Kauza Transpetrol vznikla v roku 1995, keď si spoločnosť ILaS Vranov nárokovala od štátu odškodnenie zhruba 1,42 milióna eura za neoprávnené zadržiavanie nehnuteľnosti zo strany daňového úradu.
Po sérii mnohých právnych rozhodnutí získala spoločnosť CSI-CD na jeseň 1998 na základe exekučného príkazu 34-percentný štátny podiel v Transpetrole, ktorý mal vtedy nominálnu hodnotu presahujúcu 19,91 milióna eur, čo bolo niekoľkonásobne viac ako hodnota spomínanej pohľadávky.
Vzápätí boli akcie Transpetrolu prevedené na viacero súkromných spoločností. Krátko po tom Ministerstvo financií SR koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
Čo sľúbili: „Slovensko je pripravené kúpiť späť akcie Slovenských elektrární", v ktorých 66-percentnú väčšinu získal taliansky Enel. „Vláda nepripustila inú možnosť ako spätný odkup akcií do rúk štátu. Iné alternatívy sme okamžite zastavili," povedal (minister hospodárstva Ľubomír) Jahnátek.
Zdroj: Hospodárske noviny, 10.8.2006
Transpetrol má opäť celý patriť Slovenskej republike. (...) Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek včera na rokovaní so zástupcami Yukos Finance, B.V., dohodol, že firma predá svoj 49-percentný podiel slovenskej vláde. "Slovenská vláda teraz nepripustila inú možnosť ako spätný odkup," povedal po rokovaní minister.
Zdroj: SME, 10.8.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Spätné odkúpenie Transpetrolu je dobrým riešením vzhľadom na fakt, že jeho pôvodný vlastník Yukos sa dostal pod vplyv ruského štátu. Manažovať Slovenské elektrárne však zrejme lepšie zvládne spoločnosť Enel než slovenský štát.
Aká je realita? Sľub je čiastočne splnený. Akcie Slovenských elektrární späť odkúpené neboli. Minister hospodárstva však v marci 2009 podpísal zmluvu o spätnom odkúpení 49-percentného podielu Transpetrolu.
Zdroj: INEKO
